11. PRIAZNIVÝ VIETOR VŠEMOHÚCEHO

12.6.2014

příloha DVTR č.11

O-DVTR Príloha 11.doc (200 kB)
R-DVTR Príloha 11.doc (234,5 kB)

11. PRIAZNIVÝ VIETOR VŠEMOHÚCEHO

(Príjemný vánok Jeho Prozreteľnosti)

Vo všeobecnosti platí, že vo svete žijú takí ľudia, pre ktorých “je úsek medzi minulosťou a budúcnosťou iba okamih a práve ten sa nazýva¹ život”, a preto v každý takýto okamih treba vedieť brať a vziať zo života všetko², čo je spôsobilý dať. A tí, ktorí sa snažia každý okamih žiť tak, ako sa má žiť vždy, súc plnomocnými predstaviteľmi Večnosti na Zemi. Oni sa skutočne správajú v živote rôznymi spôsobmi: prví väčšinou – tak “ako všetci” v ľahostajnej³-automatickej spoločnosti a druhí zväčša – ináč. Dokonca, aj keď sa spolu zdanlivo zúčastňujú rovnakých spoločenských záležitostí, v skutočnosti sa nachádzajú (prebývajú) v kvalitatívne odlišných druhoch činnosti.

A už v tomto živote leží medzi nimi hranica, ktorá je nepriechodná pre “dočasných”, ale priechodná pre tých, ktorí sú spoluúčastní večnosti. A večnosť vstupuje do toku márnosti a zostáva neviditeľná pre “dočasných”, podobne ako čistý diamant zostáva neviditeľný v čistej vode. Táto hranica sa netiahne ani v čase, ani v priestore. Ona sa tiahne v činnosti a nečinnosti každého, kto žije na Zemi. Táto hranica rozdeľuje koncepcie organizácie života spoločnosti ako jediného organizmu. A hoci sa na prvý pohľad dá v histórii vysledovať konceptuálna rozmanitosť, tak v skutočnosti každá z množstva známych historických čiastkových koncepcií vyjadruje viac alebo menej jasne jednu z 2 generálnych koncepcií:

• Vyšší Úmysel vedie⁴ civilizáciu k tomu, aby v nej (bez výnimky) celá činnosť jednotlivcov prebiehala vo všetkých frekvenčných diapazónoch (pásmach) blahodárne (“Sláva Bohu na výsostiach, mier na zemi a pokoj ľuďom dobrej vôle...”⁵), na základe vybudovania vnútorne nenapätých systémov vzájomných vzťahov všetkých členov spoločnosti, čo zabezpečuje každému z nich slobodu konania Dobra.

• Protivníci tejto generálnej koncepcie sú hierarchicky organizované systémy priameho a nepriameho donucovania a programovania správania sa jednotlivcov, ako aj kolektívov, ktoré vytvárajú v spoločenských vzťahoch rôznorodé napätie.

Ak prívrženci prvej koncepcie sejú po celý čas (súčasnosť pre každého z nich) semená, počas celej histórie klíčiace do budúcnosti (vo vzťahu k historickému času života každého z nich), v ktorých sú nezvratne zahrnuté tie alebo iné ideály, ktoré sú vlastné nimi vybratej koncepcii Prozreteľnosti. Naproti tomu ich protivníci nie sú v stave prísť k spoločnému cieľu, ale len k spoločným cieľom ich rôznych strán (mafií, klanov, rodín), a to metódami, ktoré sa snažia rozdrtiť Zhora danú súčasnosť, aby vymodelovali z nej niečo vytúžené pre každú z ich strán.⁶

Znásilňovať a drtiť súčasnosť, aby sa z nej dalo vymodelovať vysnívané – to je to, čo zjednocuje všetkých protivníkov Prozreteľnosti, bez ohľadu na to, čo je každou stranou (mafiou, klanom, rodinou) žiadané. To je neprijateľné pre všetkých ostatných, ale nie všetky ich túžby (sny) sa javia ako objektívne zlo. Oni bojujú následkom nejednotnosti cieľov nielen proti Prozreteľnosti (niekto cieľavedome a niekto v dôsledku svojej morálne podmienenej rôznorodej slepote), ale aj drtia druh druha, bojujúc medzi sebou. Potláčajú a hnetú všetkých, ktorí nemajú síl sa tomu protiviť, aby si potom vymodelovali svoj ideál, alebo to, čo sa podarí.

No možnosti Objektívnej reality sú neporovnateľne silnejšie ako možnosti každého z nich a ich koalícií. A preto ich Život rozdrtí, keď sa do neho vtelí Prozreteľnosť, a to aj ich samotných, ako aj ich výtvory. A keď aj jeden z nich, z nejakých príčin odmieta metódu priameho alebo nepriameho znásilňovania Života, tak keď sú nositeľmi “Ja-centrického” svetonázoru, tak nie sú v stave zaviesť efektívnu činnosť na osnove princípu vytvorenia vnútorne nenapätých systémov. Pretože nemajú možnosti svoj “Ja-centrický” svetonázor, ktorý nie je v súlade s Objektívnou realitou, upevniť v spoločnosti ako dominujúci⁷, keďže sa v spoločnosti rozširujú aj iné variácie “Ja-centrizmu” a taktiež aj oveľa silnejšie svetonázorové systémy.

Úmerne tomu, že sa v živote civilizácie súčasne realizujú dve vzájomne sa vylučujúce základné koncepcie organizácie života spoločnosti, všetky konania a nekonania, ktoré je jedinec spôsobilý vedome a podvedome realizovať v priebehu jeho života, patria do troch rôznych kategórií:

• Tí, čo sú konceptuálne ľahostajní, v dôsledku rôznych príčin (podmienenosť mimosociálnymi procesmi alebo úrovňou rozvoja spoločnosti v danej historickej epoche) a môžu patriť k činnosti, ktorá sa realizuje v tej alebo aj v druhej základnej koncepcii. Príkladmi takéhoto druhu vedomej i nevedomej činnosti sú takmer všetci, čo je podmienené biológiou druhu Homo sapiens s. a taktiež tu patria také spoločenské procesy ako výroba na základe spoločenskej deľby práce, bez ktorej je nemožné žiť, ktorá je podmienená morálnosťou a duchovnosťou civilizácie (rozdiel medzi koncepciami je v tom, na aké ciele je orientovaná výroba a akými prostriedkami sa realizuje riadenie výroby a rozdeľovanie produkcie).

• Tí, čo vo všetkých prípadoch bez výnimky vyjadrujú jednu alebo druhú základnú koncepciu. Tak vytvorenie monopolu na Vedomosti (a predovšetkým na vedomosti metodologického charakteru – 1. priorita všeobecných prostriedkov riadenia) s cieľom vytvorenia závislosti spoločnosti od “znacharov” – monopolistov vo všetkých prípadoch, vyjadruje protichodnú koncepciu voči koncepcii Prozreteľnosti. To isté sa týka aj kreditno-finančného systému s úrokovými sadzbami (individuálne i korporátne bankové úžerníctvo, vrátane medzinárodného, ako aj podpora úžerníckej mafie od populácie, ktorá má u nej prebytočné voľné prostriedky uložené do bánk a “cenné” papiere), ktorý vytvára otroctvo na základe finančnej diktatúry. Organizácia a spoluúčasť pri výrobe “potravinárskeho” alkoholu a iných narkotických látok, ich spotreba – je taktiež práca proti Prozreteľnosti.

• Tí, ktorí sa v závislosti od súbehu okolností stávajú alebo konceptuálne ľahostajní alebo vyjadrujú niektorú z 2 základných koncepcií. Vybudovanie obydlia je nevyhnutné, ale ak sú jeho rozmery také, že rodina ho nie je schopná uriadiť v rámci denných aktivít bez profesionálneho servisu alebo sa ako náhrada používajú “chudobní príbuzní”, tak postavenie takého “paláca” ide proti Prozreteľnosti, hocijako by sa to snažili členovia rodiny zdôvodniť. A ak sú rozmery obydlia nedostatočné a obmedzujú niekoľko generácii jednej rodiny, čo im bráni žiť spoločne v harmónii a vzájomnej starostlivosti druh o druha (práve to je nevyhnutné pre správny osobnostný rozvoj detí a v tom nemôže viacgeneračnú rodinu zameniť žiaden spoločenský inštitút), tak to je taktiež proti Prozreteľnosti.⁸

Práve v dôsledku tohto rozdelenia na 3 kategórie hocijakej každodennej činnosti, vo všeobecnosti dostupnej každému, vyvstáva potreba zaoberať sa svetonázorovým sebavzdelávaním, aby sa človek oslobodil od diktatúry a  programovania správania pomimo kontroly vedomia (na podvedomej úrovni) zo strany protivníkov spoločenskej iniciatívy, navrhnutej v Jedinom Zákone a nejaví sa abstrakcionizmom, ktorý je odtrhnutý od reálneho života. Pretože svetonázor, ktorý súladí a je úmerný Objektívnej realite, umožňuje každému možnosť konania alebo nekonania v každodennom živote samostatne v jednote vedomia a podvedomia jedinca, včas korelovať prípustné alebo neprípustné konanie vo vzťahu k  vybranej základnej koncepcii, v závislosti od konkrétneho súbehu okolností.

To znamená, že na otázku „čo robiť?“ si každý musí odpovedať sám, ozmysliac podľa svedomia to, čo mu je dané v Rozlíšení na základe bohocentrického svetonázoru trojjedinnosti matérie-inFormácie-miery.

Podstata nie je iba v tom, že nízkofrekvenčné procesy sú objímajúce a v pozadí vo vzťahu k vysokofrekvenčným, ale v tom, že mnohé nízkofrekvenčné procesy sa skladajú z krátkych po sebe idúcich taktov (cyklov), ktoré v sebe nesú nejakú kompletnú sadu dejov, vytvárajúcich priebežný výsledok v nejakom dlhšom a  ich objímajúcom procese. V každom takomto takte (cykle) môžu byť veľmi krátke akcie a pauzy medzi nimi: ako krátke, tak aj dlhé pauzy, ktoré pokrývajú život mnohých generácií.

A iba konzistentné (sú-obrazné) a sú-merne ozmyslené Rozlíšenie základných koncepcií vo vzťahu k realite umožňuje skladať v následnosti generácií želateľné nízkofrekvenčné dlhodobé procesy z krátkych taktov (cyklov) každodennej činnosti množstva ľudí. A presne rovnako to umožňuje zdržiavať, mariť priebeh neželateľných procesov, alebo ich transformovať na želateľné, vnášajúc do ich priebehu niečo, čo pre ne nebolo obzvlášť charakteristické.

Výsledky takéhoto dlhodobého konania, vytvorené z množstva krátkych taktov (cyklov), môžu byť veľmi rozsiahle, ako pri osobnej, tak aj pri spoločenskej analýze. Začneme s osobnou:

Ak denne vnímavo prečítate 5 strán, tak za 365 dní ste schopný prečítať a pochopiť 1 825 strán textu.⁹

No možno si v súčasnej hektike svojej práce nenájdete voľný čas, aby ste naraz prečítali knihu s 1 000 stranami. Ale takmer každý je schopný nájsť si čas¹⁰, aby prečítal 5 strán denne, ozmyslel si prečítané, nezabúdajúc to, čo prečítal skôr a prečítané dať do vzťahu (súvislosti) s tým, čo bezprostredne pociťuje v sebe a okolo seba. To je reálne: na to je nevyhnutné len 1 hodinu menej pozerať TV alebo presedieť s „kecalmi“ pri pohári piva alebo odmietnúť aj nejaké iné nezmysly. No taká realita už patrí k nízkofrekvenčnému procesu vo vzťahu k fyziologicky analogickému prečítaniu detektívky alebo nejakého iného čítania, ktoré je predurčené na to, aby človek zabil voľný čas na ceste do práce, alebo na chatu v autobuse alebo v električke. To isté platí aj pre žurnalistiku „na zlobu dňa“.

-pokračování-