7. MOZAIKA A KALEIDOSKOP (2)

14.4.2014

-předchozí část-

...

Pokiaľ budeme hovoriť o ozmyslenom správaní sa v Objektívnej realite, tak nevyhnutne musí mať každý jedinec svoj vnútorný in-formačný model Objektívnej reality, ktorá je spoločná pre všetkých. A takýto model je vlastný psychike ľubovoľného jedinca. Tento model potom môže byť reprezentovaný ako in-formačné pozadie (hladina) a súbor rôznorodých párov „to“ – „nie to“, ktoré sú poskytované rozlíšením.Rozlíšenie je u každého jedinca počas celého života svojské: ako z dôvodu rozdielu vo veku, spolupatričnosti k tej, či onej generácii, tak aj z dôvodu toho, že každý zaberá v živote unikátne vlastné miesto a ide vlastnou životnou púťou, nesie svoje a po predkoch zdedené problémy, ktoré rieši alebo nerieši a získavá v Rozlíšení novú in-formáciu v binárnom kóde: „to“ - „nie to“.

No jedinec môže zaujímať rôzné postoje k celému súhrnu „to“ – „nie to“, kde každý z elementov predstavuje zmyslovú jednotku, ktorým(celým súhrnom) myslí vedome i nevedome“ : ako v slovných formách, keď si niečo „mrmle” v sebe, tak aj v mimolexikálnych formách – v nemých obrazoch, symboloch a pod.

Podvedomá alebo vedomá pozícia jednotlivca k týmto zmyslovým jednotkám môže byť dvojaká:

● pre jedných je normálna snaha o to, aby všetky zmyslové jednotky, s ktorými operuje ich psychika, boli vzájomne medzi sebou previazané s istou určitosťou. Táto určitosť vzájomných previazaností môže byť jednoznačná (raz a navždy), alebo aj mnohoznačná – štatisticky usporiadaná, z ktorej sa kedykoľvek vyberá jednoznačná určitosť vzájomných previazaností, čo je podmienené konkrétnymi okolnostiami reálneho života, fantáziou, zámermi,

● pre druhých je normálne, že sa vyhýbajú tomu, aby sa v ich psychike zoraďoval systém určitých vzájomných prepojení medzi zmyslovými jednotkami, ktoré získavajú v Rozlíšení.

Svetonázor prvého typu nazývame mozaikový. Druhý typ je problematické nazvať svetonázorom, pretože môže so sebou niesť mnoho faktov, pojmov atď., no nenesie v sebe jeden – celostný obraz Sveta. Hoci fragmenty – zmyslové jednotky – z ktorých môže byť v princípe obraz sveta poskladaný, sú prítomné. A niekedy aj vo veľkom množstve i detailnosti. V tomto druhom prípade hovoríme o kaleidoskope¹, v ktorom sa rôzne presýpajú farebné sklíčka, ktoré vytvárajú aj farebnú sklenenú mozaiku. Pri každom potrasení „trubice kaleidoskopu“ životnými okolnosťami alebo pri pridaní nových „sklíčok“ – zmyslových jednotiek – sa chaoticky popresýpajú, vytvárajúc nový vzor. Možno aj krásny a malebný, no nemajúci nič spoločného s „farebnou vitrínou“, ktorá vo väčšej alebo menšej detailnosti opakuje obraz Sveta v psychike jedinca s inou organizáciou a cieľovou orientáciou intelektu.

Intelekt, um, rozum – sú v súčasnosti v slovenskom jazyku synonymá. Intelekt – je ten komponent psychiky, ktorý, pred všetkým iným, zodpovedá za ozmyslenie života. V základe ozmyslenie života leží vytvorenie vzájomných prepojení v súhrne zmyslových jednotiek „to“ – „nie to“, ktoré jedinec získal v Rozlíšení počas celého svojho života. Všetky ostatné úlohy je intelekt spôsobilý riešiť tým úspešnejšie, čím lepšie riešil úlohu vytvorenia vlastného in-formačného modelu Sveta vo forme mozaiky zmyslových jednotiek „to“ – „nie to“ na všeobecnom in-formačnom pozadí.

Kaleidoskopický svetonázor nevytvára celostný(ucelený) obraz kategórie Všetko a v princípe nie je vhodný pre modelovanie a prognózovanie.

Preto, za prvé, aby bola tlupa v davovo-“elitárnej” spoločnosti závislá od vládnucej „elity“, sa v systéme vzdelávania „pre všetkých“ cielene kultivuje (pestuje) kaleidoskopický svetonázor. Kaleidoskopický svetonázor nie je podporovaný iba v oblasti úzko profesionálneho vzelávania, pretože každá profesionálna činnosť nie je možná na základe likvidácie vzájomných vzťahov (prepojení) medzi rôznymi fragmentami vedomostí a návykov, ktoré predstavujú profesionalizmus.

No za hranicami profesionálnej činnosti sa kaleidoskopický svetonázor podporuje na základe kultu „slobody myslenia“ a práva jedinca nebyť ako ostatní v svojom „sebavyjadrení“. Reálne celá takáto inakosť a „svojskosť“ predstavuje v spoločnosti do značnej miery odlišnosť vzoru v jednom kaleidoskope od vzoru v druhom. Ale nie originálny stabilný svetonázor, ktorý zabezpečuje rozvoj osobnosti v smere ľudského s-troj-a(systému) psychiky.

A za druhé, vstup nezvaných cudzorodých elementov do monopolizovanej sféry realizácie reálnej moci sa (zákulisnou vládnucou „elitou“) blokuje systémom profesionálneho filozoficko a historicko-sociologického vzdelávania, kde prekvitajú filozofické školy s akýmikoľvek „základnými otázkami“ filozofie, len nie s otázkami o predvídateľnosti následkov, s cieľom riadenia daných okolností.

Príkladmi takýchto svetonázorových škôl sa javia dialektický a historický materializmus a tiež rôznorodé filozofické školy k marxizmu opozičné, vrátane Georgija Ščedrovického, Ilju Prigožina, Alexandra Zinovieva a druhých. To je vidieť aj v skôr uvedenom citáte z časopisu Ščedrovického následníkov: „svet je „vytvorený“ dostatočne neurčito...” – čo je aj vyjadrenie kaleidoskopického svetonázoru (chápania sveta). A to isté - je vyjadrené aj v zvyšnom texte uvedeného článku.

Takto verejná filozófia plní funkciu výpustnej kanalizácie: všetkých, koho zaujímajú problémy života spoločnosti a ľudstva ako celku. A všetkých tých, ktorí sa podriaďujú autoritám spoločenských kultových osobností a súhlasia s ich názormi, sa týka kaleidoskopický svetonázor a abstraktné filozofovanie odtrhnuté od života (nemožno ani raz vstúpiť do rieky..., čo je prvotné: hmota alebo vedomie? atď. ). Tí nie sú kompetentní ako manažéri v spoločnosti, na jej rôznych úrovniach významnosti.