18.4.2014
příloha DVTR č.8
O-DVTR Príloha 8.doc (62 kB)
R-DVTR Príloha 8.doc (64,5 kB)
8. SVETONÁZOR: „PRE VŠETKÝCH“ A „PRE ÚZKY KRUH, KTORÉHO URČENIE JE RIADIŤ“
1 J. Giľbo píše o tomto rozdiele vzdelávania „pre všetkých“ a pre tých, ktorí akoby boli „určení-riadiť“, na príklade systému ekonomického vzdelávania, ktorý sa vytvoril v davovo-„elitárnych“ spoločnostiach nasledovne:
„V ekonomickom vzdelávaní ... existujú fundamentálne odlišnosti „ekonomiky pre úradníkov“ a „ekonomiky pre pánov(majiteľov)“. Také oblasti, ako nepriame riadenie na úrovni pravidiel(predpisov), štruktúra peňažného obehu, nepriame stimulovanie, makroriadenie ai., sú v princípe za hranicami základného ekonomického vzdelania.2 Príčina je veľmi jednoduchá – funkcia „ekonomiky pre úradníkov“ pozostáva v zavedení určitých stereotypov (často blízkych čistej mytológii3), ktoré v súhrne programujú predvídateľné správanie sa ekonomických subjektov. Analogické určenie má aj funkcia verejnej ekonomickej vedy. Existencia predvídateľného správania sa týchto „deciek“ zabezpečuje podmienky pre hru v systéme pre tých, ktorí majú vedomosti zo sféry vyššej ekonomiky. Analogická je situácia aj v mnohých iných oblastiach poznania. (...) on (systém prípravy úradníkov – objasnenie autorov pri citovaní) nedáva žiaden prístup k tým znalostiam, na základe ktorých skutoční majitelia západného sveta zabezpečujú efektívne riadenie ekonomiky i stabilnú prosperitu a prekvitanie svojich krajín.“
Avšak ekonomická veda – je iba časť sociológie ako celku: všetko čo povedal Giľbo je plne správne, aj vo vzťahu k jej hierarchicky vyšším článkom4, na základe ktorých sa organizuje spoločenské riadenie v nízkofrekvenčných diapazónoch (vo vzťahu k ekonomickým procesom). Aj Giľbo by mal nad tým popremýšľať, keď sám píše, že „analogicky to isté platí aj v mnohých iných oblastiach poznania“.
Ideológie „pre úradníkov“ a ideológie „pre pánov(majiteľov)“ sú natoľko rozdielné, ako je tomu pri ekonomickej vede „pre úradníkov“ a „pre pánov(majiteľov)“. Len s tým rozdielom, že tí, ktorí sa javia na úrovni ekonomiky ako „páni(majitelia)“ sa na úrovni úvah o ideológiach javia ako „úradníci“. Avšak ideológie sú v poradí zase – produktom svetonázorových škôl. Aj v nich existujú rozdiely vzdelania „pre úradníkov“ a „pre pánov(majiteľov). V dôsledku toho tvorcovia verejných ideológii (jeden z historicky posledných príkladov – Adolf Hitler) – sú „pánmi(majiteľmi)“ na úrovni konfrontácie ideologických systémov, no zodpovedajú „úradníkom“ na úrovni porovnávania svetonázorových systémov, z ktorých vytekajú ideológie.
A v tom niet ničoho, čím by mohol Giľbo, alebo niekto iný, prispieť do oblasti vedy. Plutarchos, opisujúc rozhorčenie Alexandra Macedónskeho, z dôvodu publikovania niektorých učení filozófom Aristotelesom, uvádza veľmi významný list vojenského veliteľa Aristotelesovi (Aristoteles bol jednym z učiteľov A. Macedónskeho):
„Postupoval si nesprávne, keď si odhalil učenie, ktoré je určené iba pre ústne vzdelávanie. Čím sa teraz budeme odlišovať od ostatných ľudí, ak to isté učenie, na ktorom sme boli vzdelaní sa stane všeobecne dostupným? Chcel by som prevyšovať druhých nielen silou, ale najmä množstvom vedomostí o vyšších veciach (cieľoch).“
Aby uspokojil zranené ambície a pocit nadradenosti A. Macedónskeho nad „ostatnými ľuďmi“, mu vo svojej odpovedi Aristoteles objasnil, že „hoci sú tieto vedomosti zverejnené, sú zároveň akoby aj nezverejnené“.
Na tomto príklade je dobre vidieť, že Alexander Macedónsky – líder „elity“ – bol znepokojený Aristotelovým (Aristoteles = periféria sociálneho znacharstva-„žrectva“) „porušením“ monopolu na Vedomosti, ktoré predstavujú základ moci nad neznalou spoločnosťou. No tu môžeme len hádať, či Aristoteles nebol ešte viac znepokojený nad zachovaním tohto monopolu na Vedomosti. Pretože naznačuje A. Macedónskemu, že ním zverejnené učenie je v istom zmysle defektné a neumožňuje po jeho prečítaní získať Vedomosti v plnej miere: sú potrebné ešte nejaké objasnenia. A možno nielen objasnenia, ale aj spolužitie s nositeľom týchto Vedomosti pri nejakých akciách, spoluúčasť pri nejakých aktivitách, činnostiach.
Ak to samotný A. Macedónsky nepochopil, tak to bolo preto, že nevydeľoval „žrectvo“ z „elity“. No z jeho otázky vyplýva, že sociálni znachari (de-magógovia) ho oboznámili len s tým, čo pokladali za nevyhnutné, aby mohol plniť zverenú misiu. Takto z pohľadu sociálneho znacharstva bol Alexander Macedónsky – iba „úradník“, rovnaký predstaviteľ tlupy, ako aj všetci ostatní, ktorí nepatrili medzi „žrecov“. Tento historický fakt, ktorý opísal Plutarchos ukazuje, že „elita“ i „žrectvo“, každý podľa miery svojho chápania, ochraňovali monopol na Vedomosti a spolupracovali vo sfére riadenia.
Pri tom je si dôležité uvedomiť, že väčšina ľudí pozná Plutarcha ako jedného zo spisovateľov-historikov staroveku, no málokto vie, že bol („vo vedľajšej funkcii“) ešte aj vrchný žrec Delfského orákula. Jednou z povinnosti vrchného žreca v Delfách bolo celkové riadenie prognostickej činnosti orákula a prístup ostatnej spoločnosti k dosiahnutým výsledkom. A z uvedeného dialógu v korešpondencii medzi Alexandrom Macedónskym a Aristotelom je vidieť, že rozdiel v chápaní sveta – je výsledkom pôsobenia systému vzdelávania.
Alexander = „úradník“, Aristoteles = ideologický “pán“. Avšak aj samotný Aristoteles = „úradník“ svojich svetonázorových „pánov“.
poznámky
1 V úvodzovkách sú slová z už skôr spomínanej state J.Giľba.
2 Všetko toto, ako aj mnoho iného je pre všetkých zahrnuté v prácach VP SSSR: v Mŕtvej vode s redakciou v r. 1998, v Krátkom kurze s redakciou v r. 1999 a v práci K chápaniu makroekonomiky štátu a sveta.
3 Z väčšej časti skutočne predstavujú pravdepodobnú mytológiu, ktorej úlohou je – programovať predvídateľne správanie sa tých, ktorí dostali to alebo oné vzdelanie. A všetko, čo Giľbo povedal o systéme verejného ekonomického vzdelávania v davovo-„elitárnych“ spoločnostiach, platí aj vo vzťahu k prakticky všetkým vedám, ktoré sa vyučujú v systéme verejného vzdelávania. Medzi nimi sú z väčšej časti objektívne iba dve: matematika a zemepis(geografia), a to len z dôvodu ich špecifík predmetov skúmania a nie vďaka systému verejného vzdelávania (chémia a fyzika k ním nepatria, pretože ich teórie sú podmienené svetonázorom teoretikov, ktorý sám o sebe - je produktom ich výchovy a odborného vzdelania).
4 Tie sa vzťahujú k prostriedkom (nástrojom) riadenia vyšších priorít (pozri DVTR a Riadenie globálneho historického procesu v Mŕtvej vode a taktiež Krátky kurz, Otázky metropolitovi Jánovi a hierarchii Ruskej pravoslávnej cirkvi...a ďalšie práce VP).
_
Informační báze KSB