9. Svetonázor pre všetkých ľudí (5)

8.5.2014

-předchozí část-

...

Okrem toho, nemennosť počiatku (základov) stromu mysle v svetonázore trojjedinstva otvára ešte jeden spôsob videnia všetkého: možnosť "holografického" pohľadu na hociktorý objekt, ktorý sa môže odrazu premietať pred vnútorným pohľadom, predvádzajúc (demonštrujúc) ho z vnútra aj zvonku, aj z mnohých rôznych uhlov pohľadu, v rôznych jeho časových okamihoch, v rôznom osvetlení¹. Pritom sa jedná jak o reálne objekty, tak o predstavované (abstraktné) produkty ľudskej tvorivosti - rôzne druhy vedeckých abstrakcií i abstrakcií umeleckej tvorby.

V súlade s menovanými vlastnosťami svetonázoru trojjedinstva matérie-informácie-miery,

ak v spoločnosi sa kultivuje (pestuje) kaleidoskopický alebo mozaikový "JA(ego)-

centrický" svetonázor, tak nositelia ne-"JA(ego)-centrického" svetonázoru majú výhodu

nad nositeľmi všetkých ostatných svetonázorov pri riešení prognostických úloh a úloh

riadenia.

A rozdiel v možnostiach týchto dvoch typov svetonázoru tvorí základ pre formovanie pyramídy chápania a nechápania v spoločnosti, v ktorej každý jedinec podľa svojej miery chápania pracuje na dosiahnutí svojich cieľov a podľa miery rozdielu v chápaní na realizácii cieľov tých, ktorí chápu lepšie. Na vrchole tejto pyramídy (jej symbol je na jednodolárovej bankovke) je "bdiace oko" (svetonázor) najvyšších zasvätených v dohľade nad Biblickým projektom. Oni si udržiavajú túto pozíciu vďaka tomu svetonázoru, ktorý Šmakov popísal s odkazmi na "Cuzary" v "Svätej knihe Thovta". A ako môžeme pochopiť zo symboliky pyramídy s "bdiacim okom" na jej vrchole, všetci ostatní jedinci, tvoriaci spoločnosť - pyramídu, z ich uhla pohľadu sú podobní slepým, hluchým, nemysliacim mŕtvym kameňom, ktoré môžno vhodne otesať a vytvoriť z ​​nich všetko, čo sa zachce.

No okrem toho je nutné pochopiť to hlavné: ako je to, čo je povedané v Koráne späté s tajnými znalosťami najvyšších zasvätencov v rámci dohľadu (opatrovníctva) realizácie Biblického projektu, a v čom je rozdiel medzi ich svetonázorom a koránickým svetonázorom určeným pre všetkých ľudí bez výnimky.

Predovšetkým je nutné pochopiť, že v čase udalostí, ktoré dostali v Biblii názov "egyptské zajatie", starovekí židia neboli pomiešaní s ostatným otrockým stádom, ale boli oddelení od neho a boli vlastníctvom "žreckej - kňažskej" hierarchie starovekého Egypta, plánujúcej vtedy svoj projekt dosiahnutia bezhraničného ovládnutia sveta (svetovlády) metódou "kultúrnej spolupráce", ktorý sa následne objavil pred vnímavými (pozornými) historikmi ako Biblický projekt.

Hierarchovia Egypta potrebovali "etnografickú surovinu", z ktorej by mohli vytvoriť nástroj - zbraň realizácie svojho projektu. V tej dobe došlo na základe pokrvnej príbuznosti k preniknutiu starovekej egyptskej žreckej – kňažskej periférie do prostredia (komunity) starovekých židov. Detailne, ako uvádza Biblia, už Josef bol ženatý s Asenat, dcérou Putifera - žreca (t.j. hierarchu - znachara) Iliopolského (vo viaczaužívanom prepise - Heliopolského "slnkohradského" – v preklade do ruštiny. Heliopol to sú Théby - hlavné kultové centrum Amonovej hierarchie v Egypte) - Genesis 41:50. Pre judaizmus je príznačné NAVONOK určovať príslušnosť k židovstvu po matke - židovke (príslušnosť k židovstvu mlčky – to je samostatná otázka). Toto dedičstvo matriarchátu vo vzťahu k potomkom Jozefa a Asenat znamená, že oni všetci patria do klanového systému , bývalej kádrovej základne vyššieho znacharstva (takzvaného "žrečestva") Egypta, vládnucého v mene faraóna (v tých rokoch sa profesionalizmus reprodukoval (dedil, odovzdával) v nových generáciách predovšetkým zostupujúcimi genealogickými líniami, a nie na základe systému celonárodného vzdelávania mimo rodín a klanov, ako je to v našich časoch: takto jeden otec učil svojho syna, aby bol oráčom, a druhý – vládcom, alebo znacharom). Takto pokrvné - príbuzné klanové systémy starovekých egyptských zasvätencov tajomstiev kultu Amona prenikli do židovstva.

Z Koránu je možné pochopiť, že Najvyšší v misii Mojžiša otváral možnosť pridať globálnemu projektu, zahájenému znacharmi Egypta, úplne inú kvalitu: osvetu (vzdelávanie) všetkých národov Zeme Pravdou, a nie nastolenie svetovlády skupiny démonických osôb (azda nejak pre seba riešiacich problém riadených premien (pretvorení, reinkarnácií), nakoľko v opačnom prípade chystať globálny "elitárno"-nevoľnícky projekt sa môže ukázať sebe drahším). V konkrétnych spoločensko-historických podmienkach, ktoré nastali vplyvom hierarchie Egypta, bola budúcim Židom² v Zjavení (Prisľúbení), ktoré im bolo predané prostredníctvom Mojžiša, ponúknutá možnosť výberu misie, ktorú ponesú veky: buď osvietenie všetkých a ich oslobodenie od tyranie démonizmu, alebo stať sa sami nevoľníkmi pôvodcov Biblického projektu a, stanúc sa biorobotmi, zotročiť iných, pôsobiac v hraniciach Božieho strpenia, do doby, než uplynie.

Oni si vybrali to posledné - stať sa biorobotmi a zotročovať, odvrhnúc misiu, predloženú im skrze Mojžiša (o tom rozpráva kniha Čísla, Hlava 14. Podrobne je otázka o zámene jednej misie inou rozobraná v práci Vnútorného Prediktora ZSSR Sinajský pochod). Zhodnotenie (posúdenie) týchto udalostí je v Koráne jednoznačné, sútra 62, "Zoradenie"³:

"5 (5). Tí, ktorým bolo dané niesť Tóru, ale oni ju neponiesli, sú podobní somárovi, ktorý nesie knihy. Nepekné podobenstvo ľudí, ktorí považujú za lož znamenia Boha! Boh nevedie ľudí nespravodlivých!
  6 (6). Povedz: "Ó vy, ktorí ste sa stali Židmi! Ak vy tvrdíte, že ste - blízki k Bohu, mimo ostatných ľudí, tak si zaželajte smrť, ak ste pravdovravní!" (v slovenskom preklade Koránu: ...ak je vám bližší Boh, ako ostatní ľudia... – pozn. prekl.)
  7 (7). No nikdy si ju nezaželajú za to, čo ich ruky skôr vykonali. Boh vie o nespravodlivých!"

Ale, ako sme už skôr poznamenali, v Koráne sa hovorí: "A hľa, My sme dali Mojžišovi Písmo a Rozlíšenie: azda pôjdete správnou cestou" (sútra 2:50). To znamená, že v Zjavení pre budúcich židov skrze Mojžiša, boli dané dva druhy informácií rôzneho charakteru:
• zovšeobecňujúca svetonázorová informácia s názvom "Rozlíšenie";
• a vedomosti (návody) o organizácii života spoločnosti a vierouky s názvom "Písmo".

Väčšina starovekých židov nad tým, čo bolo dané ako Rozlíšenie, mávlo rukou, ako nad informáciou, ako keby nemajúcou praktický význam v ich každodennom živote. A musíme byť ešte horší, než boli oni v dávnoveku, aby sme dnes zopakovali ich MRAVNOSTNÚ chybu. ⁴

Ale riadiace zložky (manažéri) - do spoločnosti starovekých židov preniknuvšia periféria osnovateľov projektu na ovládnutie sveta, vzdelanejšia (v zmysle ovládania poznania a zručností), než pracujúca väčšina, pochopila, že informácia daná v Zjavení Mojžišovi ako Rozlíšenie, predstavuje dokonalejší svetonázor, nežli ten, ktorý sa utvára "samo sebou" na základe "JA(ego)-centrizmu", prejavujúceho sa v staroegyptskom učení o štvorpostulátovom Amonovi.

Pretože väčšina starovekých židov dala prednosť misii zotročenia, tak oni nepotrebovali informáciu, danú Mojžišovi ako Rozlíšenie, a ona bola "všetkými" zabudnutá po niekoľkých generáciách. Avšak ona sa stala informačnou osnovou (prinípom), na základe ktorej sa vytváralo v nadväznosti generácií vzdelávanie najvyšších zasvätencov – kurátorov Biblického projektu.

Po tomto, sa v literatúre biblickej civilizácie slovo "rozlíšenie" začalo používať zriedkavo. No kde-tu občas sa vyskytne niečo podobné v nasledujúcich slovách: niekto sa naučil alebo si osvojil "zákon rozlíšenia", čo môžno pochopiť ako poukázanie na to, že zasvätením získal prístup k informácii, na princípe ktorej mohol prejsť od "samo sebou" sa rozumejúcich právd (dogiem) svetonázoru štvorpostulátového Amona k svetonázoru trojjedinstva matérie-informácie-miery. Príkladom takéhoto druhu odkazov na "zákon rozlíšenia", ale bez toho, aby sa vchádzalo do jeho podstaty, je biografická (životopisná) informácia o v XIX. storočí žijúcom američanovi Levi H. Dowlingovi, autorovi "Evanjelia Ježiša Krista veku Vodnára" (v preklade z anglického "Spoločnosť védickej kultúry", St. Petersburg , r. 1994, str. 14), kde sa čitateľovi knihy naznačuje, že by nebolo zlé pochopiť "zákon rozlíšenia" a poznamenáva sa, že Levimu trvalo mnoho rokov "naštudovať zákon rozlíšenia a naladiť sa na tóny a rytmy Ježiša Nazaretského, Enocha, Melchizedeka a ich súputníkov".

Ale existuje jedno príslovkové určenie: v Koráne slovo "Furqan", preložené do ruštiny ako "Rozlíšenie", poukazuje na dva rôzne významy, o ktorých sa písalo vyššie:
• po prvé, na priamo (bezprostredne) od Boha každému jedincovi dávanú schopnosť vedome rozlišovať v Živote "to" a "to nie" v tempe toku udalostí;
• po druhé, na systém prvotných (primárnych, základných) rozdielov v medzne zovšeobecňujúcej významovej jednotke "Všetko".

"Zákon rozlíšenia" v druhom význame je vskutku si možné osvojiť, naučiť sa, pochopiť. Ale Rozlíšenie v prvom význame dáva len Boh, dáva podľa reálnej mravnosti a zbožnosti každého (v zmysle osobného vzťahu – komunikácie s Bohom). Toto si vlastným úsilím neosvojíš. To aj odlišuje koránickú kultúru od všetkých variánt védicko-znacharskej kultúry a šamanizmu, kde dosiahnutie výsledkov v systéme výučby a zasvätení je možné vlastným úsilím len s podporou vyššie pozdvihnutých "starších" mentorov.

Silou toho, že Rozlíšenie je dané Bohom bezprostredne každému podľa jeho skutočnej mravnosti a zbožnosti, démonizmus -hoc aj na základe svetonázoru trojjedinstva matérie-informácie-miery – sa nemôže postaviť ľudskému stroju psychiky, transformovanému z "JA(ego)-centrického" svetonázoru hmoty–ducha-priestoru-času (v ktorom niet miesta pre objektívnu informáciu a jednoznačnosť vnímania významu a miery) na svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery. Ten je podporovaný neustále primerane Objektívnej skutočnosti samotným Bohom, dávajúcim Rozlíšenie ako schopnosť vidieť v Živote "to" odlišujúce sa od "nie to" a žiť, a nie sa variť v "omáčke" hromád vlastných lží a bludov. A to je svetonázor pre všetkých ľudí.

poznámky