29.1.2014
Zmena v pomere frekvencií biologického a sociálneho času
Na pochopenie podstaty tohto javu, sústredíme sa najprv na popis množstva javov prostriedkami matematickej štatistiky. Obr. 2 ukazuje charakteristiku poklesu častíc (prvkov, elementov) z počiatočného stavu nejakej množiny (súboru) v priebehu času (pokles početnosti v čase). Predpokladá sa, že v počiatočnej dobe (na začiatku) je dané množstvo jednotlivých prvkov a jeho počet je 100 %. Ďalej pod vplyvom vonkajších a vnútorných okolností, mnoho prvkov množiny vyčerpá svoj potenciál a zanikne. Ak by sme v populácii živých organizmov vyčíslili počet jej jedincov, a potom sledovali, ako na počiatku vyčíslené jedince miznú z populácie, tak dostaneme približne rovnakú charakteristiku grafu, ako je na Obr. 2. Avšak samozrejme, s príslušne upravenou (adaptovanou) mierkou na osiach času a početnosti. Proces znázornený na Obr. 2 neznamená, že s jeho ukončením populácia zmizne. Aj keď je to v princípe možné, ale vo väčšine prípadov sa obnovuje počet jedincov v populácii (prvky množiny). T. j. vymiznutím jedného súboru, vyčísleného počtom jedincov na začiatku, možno vytvoriť nový súbor, charakterizovaný svojim vlastným číselným zložením (početnosťou). O zmiznutí súboru, vyčísleného počtom jedincov, možno hovoriť aj v štatistickom zmysle: to znamená, že zmiznutie súboru nastalo, keď zmizlo nejaké stabilne určené - konštantné (spravidla pre všetky pozorované súbory) percento z pôvodných 100 %. Napríklad 80 % alebo 95 %, tak ako je na Obr. 2.
Obrázok 2. Charakteristika úbytku častíc z počiatočného množstva v priebehu času (pokles množstva v čase).
Pozrime sa na Obr. 3. V hornej časti Obr. 3 je schématicky znázornený celý priebeh globálneho historického procesu. Nižšie sú umiestnené dve časové osi. Zobrazujú dva procesy. Vrchná časová os - proces kontinuálnej obmeny ľudských pokolení/generácií (frekvencia biologickej obmeny, obNovy spoločnosti).
Dolná časová os – proces obnovy (zmeny) technológií zaužívaných životných návykov - zručností (frekvencia technologickej obmeny spoločnosti).
Obrázok 3. ZMENA pomeru (vzťahu) frekvencií biologického a sociálneho času
Čisto formálne, podľa algoritmov zostrojenia, je každý z procesov, zobrazených na hornej a dolnej časovej osi na Obr. 3, podobný ako procesu na Obr. 2, tak aj sebe navzájom. Pritom sa predpokladá, že v každom okamihu historického vývoja je možné súborom jedincov (Obr. 2) identifikovať jednu konkrétnu aktuálnu ľudskú generáciu. V tomto momente (bode) bude disponovať 100 percentnou početnosťou, ktorá bude klesať až do úplného vymiznutia generácie (pokolenia). Ale, pretože sa rodia noví ľudia, ktorí nie sú zahrnutí v pôvodnom vybranom súbore, tak v tom momente historického procesu, keď zmizne skôr identifikované pokolenie, možno identifikovať najnovšiu (novú, aktuálnu) generáciu, ktorá má v tom istom momente tiež 100 percentnú početnosť (100% predchádzajúcej generácie sa nerovná 100% následnej generácie, ale výnimočne môže).
Analogicky sa predpokladá - a tento predpoklad nie je v rozpore s možnosťami archeológie - že v počiatočnom období formovania civilizácie je určený nejaký plne definovaný súbor technologických a životných zručností1. Postupujúcou mierou historického vývoja technológie a zručnosti potrebné pre život, patriace do tohto súboru, postupne vypadávajú z používania. K tomu momentu historického vývoja, keď zmizne počiatočný (pôvodný) súbor technológií a životných zručností, je možné identifikovať nejaký iný súbor technológií a životných zručností . Je možné, že vplyvom vedecko-technického pokroku, bude početnejší než predchádzajúci. To však nemá vplyv na to, že početnosť novoidentifikovaných technológií takisto možno vyčísliť rovnými 100%, aby bolo možné zjednodušenie daného grafického vyjadrenia. Okamih zmiznutia (zániku), jak pre generáciu ľudí, tak pre generáciu technológií2 a zručností potrebných pre život, ako bolo uvedené v diskusii k Obr. 2, možno chápať aj v štatistickom slova zmysle: pretože úplné vymiznutie, fixované (naviazané) na zmiznutie posledného z objektov súboru, môže byť ďaleko (mimo rámca) od zvyšku štatistiky a byť pre ňu nepodstatné; možno predpokladať, že k zmiznutiu súboru došlo, keď zmizlo nejaké stabilne určené - konštantné percento z pôvodných 100 %. Napríklad 80 % z pôvodne vyčíslených identifikovaných technológií. Takisto možno pristupovať aj k procesu obnovy ľudských pokolení, t.j., nečakajúc na odchod zo života posledného dlhovekého, možno predpokladať, že ak zomrelo 80 % z niekedy zisteného (sčítaného) počtu obyvateľstva, tak to pokolenie bolo nahradené novým.
Tomu zodpovedajúci (pri plnej formálnej zhode konštrukcie) obsahový rozdiel medzi horným a dolným grafom v hornej časti Obr. 3 je v podstate rozdielny charakter pomeru uvedených dvoch procesov (A. výmeny generácie ľudí a B. procesu generačnej výmeny technológií a životných zručností) s lokálnym astronomickým etalónom (jednotkou, normou, štandardom) času (rok: striedanie ročných období pri obehu Zeme okolo Slnka).
Dĺžka života generácie Tb je podmienená geneticky a v priebehu dejín sa menila v obmedzenej miere (Tb = priemerná dĺžka v rozmedzí storočia ± desiatky rokov). Aj keď priemerná dĺžka života ľudí rástla v priebehu známej histórie terajšej civilizácie, nenarástla mnohonásobne. V súvislosti s tým ju môžeme považovať za približne nemennú (konštantnú) vo vzťahu k etalónu (jednotke) astronomického času. Tento proces výmeny (striedania) po sebe idúcich (nastupujúcich) generácií je možné zvoliť ako etalónový (štandardný, jednotkový) proces biologického času. Je to aj zobrazené na hornej časovej osi Obr. 3, naľavo od prerušenia horizontálnych osí grafov, ktoré oddeľuje dávnu minulosť od našej epochy - historickej doby života súčastných a osobne pamätajúcich minulých generácií, ku ktorým patrili otcovia a dedovia teraz žijúcich.
Proces obnovy technológií a životných návykov je znázornený na dolnej časovej osi v hornej časti Obr. 3, ako postupnosť klesajúcich početností, taktiež môže byť braný ako etalónový (štandardný, jednotkový) proces času. No, na rozdiel od horného grafu, dĺžka života (trvácnosť) generácií technológií a životných návykov v priebehu celej histórie nie je rovnaká, a to ani približne, nakoľko sa totiž, v dôsledku zrýchlenia obmeny technológií a zvýšenia celkového množstva informácií v kultúre spoločnosti, zmenila kvalita biologicko-sociálneho systému ako celku. To je znázornené v nasledujúcom grafe, umiestnenom v spodnej časti Obr. 3. V ňom je umiestnený ďalší súradnicový systém s časovou osou, ktorý znázorňuje historickú zmenu pomerných charakteristík (frekvencií) procesov striedania generácií a obmeny technológií a aplikovaných životných zručností.
Grafy procesov na hornej a dolnej časovej osi môžu byť vo vzájomnej korelácii (súvzťažnosti), ako je tomu na Obr. 3. V jeho ľavej časti na jednu časovú periódu zmiznutia počiatočného množstva technológií pripadá mnoho výmen populácií (ľudských generácií). V jeho pravej časti, kvôli prehľadnosti zobrazenia, je zmenená mierka pozdĺž časovej osi (to je zrejmé podľa pásiem v hornej časti Obr. 3, zobrazujúcej priebeh globálneho historického procesu). V dôsledku toho, dĺžka života jednej generácie v dvadsiatom storočí, vyzerá mnohokrát dlhšia než v ľavej polovici obrázka, týkajúcej sa epochy objavenia sa prvých regionálnych civilizácií. Táto zmena mierky („zaostrenie“) umožnila oveľa zreteľnejšie zobraziť na dolnej časovej osi proces mnohonásobných obmien technológií a uplatňovaných životných návykov počas života jednej generácie. A takisto aj celkový nárast množstva informácií v kultúre spoločnosti. V tejto časti obrázku je porušená rovnosť mierky aj vo vertikálnej osi tak, že počiatočných 100 % je u nasledujúcich obnovených súborov technológií a životných zručností zreteľne vyšších, než u im predchádzajúcich.
Charakter pomeru frekvencií procesov medzi hornou a dolnou časovou osou na Obr. 3, majúcich miesto v ľavej časti, sa tak zmenil na kvalitatívne opačný. To sa matematicky vyjadruje nasledovne:
-
na úsvite terajšej civilizácie bol fb >> fs;
-
počas jej rozvoja nastalo fb < fs (alebo fs > fb podľa toho, komu aký variant zápisu sa viac páči) a je graficky znázornené v dolnej časti Obr. 3.
Znázornené frekvencie fb a fs – to sú miery rýchlosti obnovy informačného stavu civilizácie (ako hierarchicky organizovaného systému) na sociálnej a biologickej úrovni jej organizácie. V grafe (približne) nemenná – konštantná Vg charakterizuje rýchlosť obnovy genetickej (index "g") informácie v populácii, v priebehu celej histórie rastúca Vs charakterizuje rýchlosť obnovy kultúry, ako negeneticky (NADgeneticky = objektívnymi kulturologickými procesmi) prenášanej informácie z generácie na generáciu.
Je zrejmé, jak z praktického života, tak z matematiky i z grafu, že došlo k zmene v korelácii (vzťahu) frekvencií biologického (fb) a sociálneho (fs) času. Sedliacky (česky: selsky), jednoDucho povedané: Prišlo k obráteniu času3. Niekedy odborne obrazne nazývanom aj bod singularity (autosynchronizácie), ktorý pokiaľ pretrváva v období viacerých cyklov danej periódy vzorkovania, privádza obidva systémy do stavu rezonancie, následne ich mutácie a exitu (rozpadu).
Objektívny jav, ktorý je tu nazvaný zmena primárneho vzťahu (pomeru) frekvencií biologického a sociálneho času (presnejšie plná výmena pozícií oboch základných charakteristík), je podstatnou (kľúčovou) charakteristikou globálneho biologicko-sociálneho systému, z ktorého niet úniku a ktorý ignorovať je fatálne. Je to informačný proces, ktorý prebieha v hierarchicky organizovanom systéme. Z teórie kmitania a náväzne z teórie riadenia je známe, že ak v hierarchicky usporiadanom viacúrovňovom (kvalitatívne rôznorodom) systéme dôjde k zmene frekvenčných charakteristík procesov, vyznačujúcich sa u každého z nich rozdielnou kvalitou (charakterom), tak systém prejde do iného režimu správania sa (fungovania). To je spoločná vlastnosť hierarchicky usporiadaných systémov z množstva rozmanitých vlastností, ktorými tieto systémy disponujú. Medzi ne patria jak ľudská spoločnosť ako celok, tak aj hierarchicky usporiadaná psychika každého jednotlivého človeka (rozumej: spoločnosť/psychika človeka sú tiež systémy s príslušnou štruktúrou hierarchicky vzájomne previazaných procesov).
Ide o spoločnú vlastnosť mnohorozmerných (mnohoúrovňových) a hierarchicky usporiadaných informačných systémov. Práve uvedená vlastnosť predurčuje v súvislosti so životom spoločnosti kvalitatívne zmeny v usporiadaní psychiky mnohých ľudí v mravno-etickom postoji a zacielení ich činnosti a výbere prostriedkov na dosahovanie cieľov; predurčuje kvalitatívne zmeny toho, čo možno nazvať logikou sociálneho správania. Je to bazálna masová štatistika psychickej činnosti osôb, prejavujúca sa v reálnych faktoch (udalostiach) života.
Žijeme v období dejín, keď k zmene súvzťažnosti (pomeru) frekvencií biologického a sociálneho času už došlo, ale ešte sa nezavŕšilo vytvorenie NOVEJ LOGIKY SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA (ALGORITMIKY SAMORIADENIA SPOLOCNOSTI), určujúcej život celej spolocnosti. Takého modelu, ktorý by sa štatisticky preukazne prejavoval v spoločenstve ĽUDÍ - NOSITEĽOV NOVÉHO USPORIADANIA (ORGANIZÁCIE) INDIVIDUÁLNEJ A KOLEKTÍVNEJ PSYCHIKY. Napriek tomu riadenie spoločnosti na princípe predošlej logiky sociálneho správania, podmienenej predošlým štatistickým rozdelením ľudí podľa typu „sTroja“ inDiviDuálnej psychiky, stráca udržateľnosť (pevnosť), t.j. moc a vytvára veľa utrpenia a ohrozenia života. Stará logika myslenia, fungujúca min. počas posledných 7000 rokov, objektívne prestala byť funkčná.
Formovanie logiky sociálneho správania, zodpovedajúce novému pomeru frekvencií, sa odohráva práve v našej dobe a každý z nás sa na ňom podieľa. Či už cieľavedome, alebo nevedome (podvedome), na základe v minulosti osvojených automatizmov správania.
No každý podľa svojej vôle, podmienenej jeho morálkou, má možnosť, berúc na seba
zodpovednosť za následky, si zvoliť pre seba ten alebo iný štýl života a v podstate - zvoliť
osobnostnú (týkajúcu sa jeho osobnosti) kultúru duševnej aktivity a vypracovať v sebe jej
zodpovedajúce usporiadanie psychiky.
Tí, ktorí sa správajú podľa predošlej logiky sociálneho správania, t.j. driapu sa nahor po stupňoch vnútri sociálnej pyramídy vzájomného parazitizmu a liberalizmu (svojvôle), alebo sa snažia udržať si dobyté výšky (vymoženosti) - sa budú nevyhnutne, čoraz častejšie, stýkať so sklamaním, pretože v momente dosiahnutia cieľa, alebo získania prostriedkov na jeho dosiahnutie, spoločenská významnosť cieľa zanikne, zmení sa osobné ocenenie jeho významu a stane sa nanovo nedosiahnuteľným v dôsledku zmeny nejakých okolností. K tomu dôjde v dôsledku zrýchlenej obnovy kultúry4. To predurčuje nevyhnutnosť selekcie (výberu) cieľov podľa ich udržateľnosti (stability) v čase a najvyšší význam budú mať "večné hodnoty", ktorých dosiahnutie si udrží význam nezávisle od rozvoja technosféry a výdobytkov vedy.
Stať sa človekom a žiť v súlade s Bohom a biosférou, predurčene nastane pri novom pomere frekvencií biologického a sociálneho času - trvalý a sám o sebe dostatočný cieľ pre každého, jak zdravotne, tak morálne i intelektuálne. Tomuto cieľu bude podriadená celá sociálna organizácia života a vlády. Všetci ostatní - tí, ktorí budú otrokmi životného zhonu (svetskej márnosti) - sú odsúdení na odtrhnutie od biosféry Zeme.
Všetky elementy ľudstva ako systému v biosfére Zeme, ktoré nie sú schopné včas zareagovať na zmenu pomeru frekvencií biologického a sociálneho času, sú odsúdené na odvrhnutie biosférou Zeme, prechádzajúcej do iného režimu svojej existencie vplyvom ľudskej činnosti za posledných niekoľko tisícročí. A pred biosférou Zeme neochráni ani hermetický bunker s umelo simulovaným životným prostredím, ani rôznorodé medicínske synteticko-biologické protézy a pod., či medicína všeobecne...
* * *
Celý text přílohy ke stažení (s přehlednějšími poznámkami pod čarou):PrílohaDVTR1.2.5.doc
poznámky:
1 V zvolenom čase t prvotnej vzorky, od ktorej vedieme prvú periódu vzorkovania obnovy technológií korelovanú (porovnanú) s periódou obnovy genofondu populácie. T.j. v uvedenej interdisciplinárnej „proto“štúdii dominantných globálnych socio-naturálnych procesov porovnáme 1. bazálny charakteristický proces s nami (Ľuďmi, druhom HSS - Homo sapiens sapiens) korelovanej biosféry (zastupujúci celkovo v danej štúdii prírodovedno-technické vedecké odbory) a 2. bazálny charakteristický proces zmeny kultúry, ako našej (spolocnosť HSS) nadgenetickej zložky (býv. tzv. humanitne zamerané vedecké odbory), charakterizovanej dominantne rýchlosťou obnovy technológií (od hudby cez písmo, básne, remeslá... až po rakety). Na uvedenú štúdiu existoval vo vede našej spoločnosti podprahový zákaz posledných niekoľko sto rokov. Predtým bol v tzv. „náboženstvách“, z politicko-„elitárnych“ dôvodov, umelým rozdelením sveta na „duchovný“ a „telesný“ falošného DEI (Divide et impera) riešený samotný mozog zotročovaného jedinca. Aj keď je možné v „svätých“ knihách nájsť formuláciu „Duch a telo jedno jest.“ Jej interpretácie však boli dlhodobo hrubo zavádzajúce od podstaty manipulácie... Z tohto pohľadu je symbol dvoch pyramíd, z ktorých je jedna obrátená, starý, predjudaistický obraz prekonania otrokárstva. Neskôr bol zneužitý ako symbol samotných úrakovinových výpalníkov, výkonného apararátu samotnej periférie podprahových otrokárov(judaistov). Pôvodne, pri odchode z Egypta mal však judaizmus skôr opačnú funkciu. No po vnútorných ideologických bojoch viac-menej zvíťazila na ďalších 3000 rokov otrokárska koncepcia imitujúca monoteizmus, namiesto z Atonizmu vychádzajúcej skutočnej relígie(kontinuálneho hľadania, optimalizácie vzťahu s Hierarchicky najvyšším objemnejším riadením, metasupersystémom)
2 Výraz "generácia" vo vzťahu k objektom technosféry sa už stal všobecne používaným: "počítač piatej
generácie", "televízor druhej generácie" atď. Použili sme ho analogicky vo vzťahu k technológiám.
3 Čas je subjektívny pojem. Objektívne v tomto zmysle neexistuje. Pre zopakovanie: Odb. definícia termínu „čas“ (t) = vzájomný pomer dvoch frekvencií (zvolených procesov), kde jednu definujem ako etalónovú (referenčnú). Pritom vieme (vyzerá to tak), že vo vesmíre nič iného, okrem objektívnych procesov (s príslušnými charakteristikami), niet... (i keď mnohé ZATIAĽ nepoznáme).
4 informačného prostredia, sociologického operačného systému, v ktorom žijeme