6.6.2018
25. mája okolo 21:00 v Tretiakovskej galérii 37-ročný rodák z Voronežskej oblasti Igor Podporin, spôsobil poškodenie plátna I. J. Repina «Ivan Hrozný a jeho syn Ivan 16. novembra 1581», medzi ľuďmi známejšie pod názvom «Ivan Hrozný zabíja svojho syna». Podľa slov útočníka, tento skutok vykonal preto, lebo na obraze nie sú hodnoverne znázornené historické fakty.
Neskôr sa objavili jeho výpovede o tom, že v momente vykonania tohto činu bol pod vplyvom alkoholu: «Vypil vodky – a bol som opitý…» (otázku predaja vodky v bufete galérie, podľa všetkého skutočným milovníkom umenia, ponecháme v zátvorke).
O akých procesoch vypovedá táto udalosť.
Po prvé, sú dôvody považovať základný výklad námetu obrazu (z ktorého aj pochádza neoficiálny názov «Ivan Hrozný zabíja svojho syna...») za neodpovedajúci skutočným historickým faktom a očierňovaním voči pro-štátne orientovanej vláde Rusi.
Po druhé, alegoricky, podľa vzťahu k tomu historickému obdobiu trvajú romanovskí historici na tom istom, čo je znázornené na obraze: vraj, Ivan Hrozný vytvoril štát, ktorý sám aj zničil, čím zaistil nástup smuty.
Rovnakú šablónu sa pokúšajú naložiť na riadenie krajiny Putinom.[1] Téma obrazu – vládca - tyran – je obvyklý názor protiruského tábora na politiku každého vedenie-štátnika Rusi-Ruska (Hrozný-Stalin-Putin).
Dnes je možné konštatovať, že spustiť aktívnu fázu smuty, opierajúc sa o sté výročie roku 1917, sa nepodarilo. Svoju úlohu zohral postoj ľudí, absencia ich podpory ponúknutým «vodcom revolúcie». Hoci páni “mladorevolucionárov” sa nielen snažili vyskúšať na svojich marionetkách úlohy «gaponov», ale aj chronologicky sa oprieť na matricu roku 1917.
Názorný príklad: v roku 2017 nasmerovali protikorupčnú vlnu rozhorčenia predovšetkým na Medvedeva, ktorý sa vďaka svojej plnšej tváričke čoraz viac podobal na Mikuláša II. Film «On nie je Dimon (Он вам не Димон)» vyšiel 2. marca 2. marca 1917 je dátum vzdania sa trónu Mikuláša II.
Pretože spustenie aktívnej fázy smuty neprešlo, prisluhovači tohto scenáru sa preorientujú na dlhodobú hru. Samotný obraz «Ivan Hrozný a jeho syn Ivan...» - ako zvláštny «koncentrát» omylov, násilia a očividných klebiet – je pre tento scenár v určitom zmysle matricou smuty.
Na obraz sa útok už udial, v predvečer udalostí roku 1917: 16. januára 1913 utrpelo plátno tri zásahy nožom, ktoré spôsobil 29-ročný maliar ikon, zástupca starovercov , syn veľkého výrobcu nábytku, Abram Balašov (Абрам Балашов).
Aktuálne si je potrebné uvedomiť, že moc prezidenta je obmedzená, ak máme pod “obmedzenosťou” chápať nemožnosť priniesť ľuďom zhora blaho - “Kráľovstvo Božie na Zemi”, a je celkom neobmedzená, ak je potrebné tieto blahá, ktoré ešte zostali, odňať.
Preto v dnešnej realite môže byť vláda v Kremli buď vládou za stabilitu, alebo vládou, vedúcou k destabilizácii. Všetko ostatné, čo zvykla od vlády očakávať spodina, dáva nie vláda, ale vlastný a kolektívny tvorivý potenciál.[2]
A tu sa vláda v pravý čas zobudila а v rámci svojich možností pomáha, ukazujúc inú cestu.
V. V. Putin, vystúpenie na plenárnom zasadnutí Fóra aktívnych občanov «Spoločenstvo/Komunita»:
Rozhodne budeme pokračovať v budovaní priaznivých podmienok pre rozvoj nekomerčného sektoru. Ako viete, za posledných päť rokov bol podstatne – sedemnásobne – navýšený objem programu prezidentských grantov pre nekomerčné organizácie (NKO). Celkom bolo na tieto ciele venovaných 22 miliárd rubľov. Ak sme v roku 2012 začali s jednou miliardou, tak v tomto roku máme už viac ako sedem miliárd (http://kremlin.ru/events/president/news/55994)
Ak v minulosti boli sociálne aktívnemu občanovi navrhnuté na výber dve možnosti nasmerovania jeho tvorivého potenciálu: biznis a úradnícka cesta, tak dnes je týmto občanom navrhnuté osvojiť si tretí smer – nekomerčné organizácie (NKO).
V čom je rozdiel medzi prvými dvomi smermi a v čom je záujem vlády?
Nakoniec, v najširšom slova zmysle sú vláda a biznis povolaní zlepšiť život človeka, no na ceste k riešeniu tejto úlohy v biznise stojí zisk, a v úradníckom aparáte - “výkazníctvo” a “karierizmus”. A často vstupujú do aktívneho konfliktu s hlavným, komplexným cieľom.
Tretí navrhovaný variant - NKO – má riešiť rovnaké úlohy, no predpokladá sa, že okolo riešenia úloh sa budú sústreďovať ľudia, napojení na Ideu, na Lásku k vlastnému dielu; starajú sa predovšetkým o výsledok, a nie o výkazy a zisk.
Tak pre koho sa rozvíja táto tretia cesta?
Veď práve vrstva aktívnych občanov, namierených na výsledok nielen pre seba, je blahodarnou pôdou pre premenu spoločnosti, a práve im dnes navrhujú, namiesto vojenského riešenia spoločenských problémov – ako to bolo v roku 1917, mierové, plne efektívne mechanizmy.
V tomto zmysle nedostatočná pozornosť vládnej špičky k stému výročiu Veľkého Októbra – to nie je len prianie «elity» zamlčať dátum z obáv, že pre nich opäť prídu.
Sú aj iné kádre vo vláde, ktoré veľmi dobre preciťujú aktuálny okamih. Avšak ich mlčanie je následkom reálneho vyhodnotenia aktuálnej situácie: príliš veľa síl, ktoré chcú vo svojich cieľoch osedlať revolučného ducha, pritom radikálne zmeny dnes prebiehajú v inej rovine.
Prebieha proces zmeny technologického systému, ktorý mení spoločenské vzťahy, ktoré sa menili aj v dobe Ivana Hrozného, Lenina a Stalina.[3]
Zmena technologického systému nevyhnutne vedie k zmene výrobných vzťahov, a tento proces nedokáže zastaviť ani Trump, ani Putin, ani Medvedev, ani akákoľvek iná, akokoľvek charizmatická, alebo celkom opačná, osobnosť. A napomáhať zmene systému môže každý z nás, každý na svojom mieste. Na to netreba byť prezidentom ani premiérom. Popov, Ford, bratia Wrightovci a im podobní, neboli v štátnych funkciách, tak je?...
(https://vk.com/py_novosti?w=wall-67408014_1975 )
Každý z tvorivo aktívnej vrstvy občanov bude musieť zmeniť im dostupnú časť sveta, napríklad vplývajúc na vzťahy medzi jednotlivcom a vlastníctvom. Ak predtým bolo na legalizáciu nadobudnutia vlastníctva potrebných N sprostredkovateľov, už zajtra, vďaka zavedeniu digitálnych technológií, bude možné reťaz sprostredkovateľov značne skrátiť a urobiť štruktúru menej nákladnou a funkčnejšou.
V takých podmienkach Kremeľ plní svoju, na daný moment základnú úlohu vnútornej politiky - zabezpečenie stability (v podstate hlavnou úlohou “vojska” je zaistenie bezpečnosti, možností pre život a rozvoj spoločnosti).
Táto stabilita umožní nerušene vstúpiť do sveta digitálnych platforiem. Umožní boľševikom všetkých národností vybudovať nie “digitálny gulag”, ale Digitálny boľševizmus. Ako bola kedysi Stalinská ústava pokrokovou právnou platformou v industriálnom svete, tak aj dnes je Ruskému svetonázoru navrhnuté vybudovať poprednú digitálnu platformu v digitálnom svete.
Realizácia tejto možnosti, pri opore na nekomerčné združenia ľudí, zainteresovaných na takejto budúcnosti, aj bude prebíjať všetky možné pokusy pumpovania matrice smuty.
Nastavenie SVOJHO, výhodnejšieho scenára budúcnosti, v ktorom môže byť účastný každý, bude modifikovať existujúce nepriaznivé scenáre.
(Príklad toho, ako sa prerušuje matričné napojenie Putina k obrazu Borisa Godunova: dcéra Borisa Godunova sa volala Xénia; pred voľbami 2018 Xénia Sobčak vyvrátila dávno pretriasanú informáciu, že je Putinovým krstňaťom).
Uvedenie do Života scenára prechodu do digitálneho technologického systému a ďalšieho bezkrízového rozvoja, sprevádza proces sústreďovania aktívnych elementov civilizačného jadra Ruskej civilizácie pre efektívnejšiu ďalšiu spoluprácu a dielo, a tiež а ich vymedzenia od rôzneho druhu prisluhovačov-závislých osôb (psychotrockistov), ktorí často obklopujú tvorivo aktívnych ľudí. Pričom tento proces môže prebiehať celkom osobito v závislosti od radu faktorov. V jednom z variantov spadá psychotrockistické okolie pod akési egregoriálne mámenie a pod ambície na “svoju výnimočnosť”, nakoniec sami odchádzajú k procesom, ktoré prebiehajú v súlade s ich štandardnými cieľmi. Tento proces sa aktivuje v dôsledku pokusov poukázať na algoritmy psychotrockizmu alebo ich prekonať. Elementy toho jadra sa zapájajú do procesov globálnejších rozmerov, ktoré ich dávno očakávajú.
Virtuálne štruktúry, napojené na Ruský zámer, sa začínajú prejavovať. Podľa všetkého, matrica Ruskej civilizácie vstupuje do aktívnej fázy svojho odhalenia, ukazujúc cestu k ďalšiemu civilizačnému skoku.
Požehnaný tvoj nový hrdinský čin,
Tvoja cesta na sever náš surový... (dosl. preklad)
Благословен твой подвиг новый,
Твой путь на север наш суровый...
(A. S. Puškin)
poznámky
[1] Mimochodom, Igor Podporin, ktorý poškodil plátno, pricestoval z blízkeho okolia (na hranici s Ukrajinou), kde sa VVP jediný raz o tomto obraze preriekol: Putin počas cesty do Belorodskej oblasti v roku 2017 - «Ešte nie je známe, či [Ivan Hrozný] zabil svojho syna alebo nie».
[2] Táto myšlienka znie ako polystyrén na skle pre závislé osoby všetkých druhov: aj tí, čo klesli do existencie s pivom pred televízorom, aj presvedčených o vlastnej kreativite. Preto pre nich existujú dva scenáre: buď utápať sa vo vlastnom kňučaní, alebo prijať, že môžeme ako minimum vplývať na okolnosti, v ktorých budú tí, čo riadia, vláda, nútení pracovať. Navyše, sme schopní tieto okolnosti formovať vlastnými rukami.
[3] Avšak po období Ivana Hrozného jezuiti postrčili štát k smute a na trón Rusi na 300 rokov posadili Romanovcov, ktorí rozbili predošlé morálne tradície a základy (o tom si môžete podrobnejšie prečítať v článkoch: O správach a udalostiach: Liga spravodlivosti, Kolonizácia Ruska alebo patriarcha Filaret ako predchodca anglickej buržoáznej revolúcie), a v roku 1917 pomohli so smutou pseudokomunistom, zastúpenými rôznymi typmi prisluhovačov revolúcie. Práve oni dodnes nemôžu odpustiť boľševikom na čele so Stalinom, že krajinu zachránili pred tmárstvom, do ktorého Rusko ťahali “progresívci”. Dnes je situácia v globálnych rozmeroch v niečom podobná:
-
Tí istí “progresori” vlečú svet do morálneho tmárstva (CNN 21.5.18: Rímsky pápež v rozhovore s homosexuálom, ktorý sa stal obeťou sexuálneho obťažovania duchovným povedal, že gejov vytvoril Boh, a on ich má rad takých, akí sú.)
-
Putin – vzišiel zo špeciálnych služieb. Ako je známe, svetové špeciálne služby boli vybudované podľa technológií rádu jezuitov a samotným rádom. Celkom názorný je príklad CIA. Stalina, vrátane jeho mladosti, sa tiež pokúšali viesť jezuiti. Avšak aj Putin, aj Stalin, aj Ivan Hrozný sú osobnosti rozmeru globálneho chápania procesov, preto ich nie je možné pripisovať k jednému z viditeľných súperiacich táborov: ani k tým, ktorí sú za matricu, znázornenú na obraze Repina, ani k tým, ktorí sú proti (protestanti-staroverci).
Všetci menovaní vládcovia Ruska sú konceptuálne zdatní vládcovia, následkom čoho ich vláda nie je pochopiteľná pre systémy s užším chápaním a plánovaním, dovtedy, pokým tieto z hlúposti nepobežia učiť sa na vlastných chybách, a nedokážu samým sebe tento fakt.
“Ruská Noosféra”, 30. mája 2018
Informační báze KSB