26.6.2016
Potom napríklad takisto krachol otrokársky a stavovský systém, kde neboli neprekročiteľné kastové hranice, kde stavovské hranice boli priepustné hoc by len v štatistickom zmysle: t.j., bolo všeobecné pravidlo, no existovali aj viac či menej početné výnimky z neho.
Počas celých dejín predstavitelia prostého národa nie jedenkrát a všade ukazovali „lepším ľuďom“, utláčavším prostý ľud, že aj oni nie sú hrubou niťou šití a môžu prakticky všetko robiť lepšie, než aristokrati: bojovať — Spartakus, S.T. Razin, Е.I Pugačev, S.О. Маkarov, М.V. Frunze, G.K. Žukov a mnohí iní; byť vedecky činní — М.V. Lomonosov, D.K.Маxwell, Т.А. Edison; vytvárať umelecké diela — I.Е. Repin, S.А. Jesenin, G.V. Sviridov; robiť veľkú politiku — А.D. Meňšikov, А. Hitler, V.М. Моlotov, L.М. Kaganovič.
Nech by sa kto ako staval k vymenovaným i mnohým iným predstaviteľom prostého ľudu ako k ľuďom, považujúc jednych za utečencov z pekla, a druhých za najlepších predstaviteľov ich národov, tak vo svojich oblastiach činnosti oni všetci konali, minimálne nie horšie, než predstavitelia im súčasnej „elity“. Na druhej strane, ak sa pozrieme do kroník, informujúcich o dielach „významných predstaviteľov elity“, vždy uznávajúcej úplnú ľudskú dôstojnosť len u seba, tak mnohí z jej predstaviteľovо narobili len také ohavnosti a hlúposti, že hovoriť o ich ľudskej dôstojnosti sa nedá.
Ak sa pozrieme na organizáciu psychiky jedinca a jeho účasť v kolektívnej psychike, tak mnohé v tejto problematike sa ukazuje osobitým. Všetci dospelí, nezávisle od ich pôvodu, majú vrodené a kultúrne podmienené súčasti psychiky. Оbe súčasti sa prejavujú v správaní sa jedinca. Pritom u rôznych jedincov a v rôznych časových intervaloch môže byť správanie podriadené buď inštinktom, alebo sociálne podmieneným návykom (ako aj inštinktom, zabezpečujúcim bezmyšlienkovité automatizmy správania sa; k tejto kategórii patria aj engrammy, ktoré sa stali objektom vplyvu dianetickej terapie), alebo rozumnému tvorivému chápaniu sveta každého, alebo prekračujúceho hranice chápaného: vlastnej intuícii; vedeniu Zhora, alebo posadnutosti (v inkvizítorskom zmysle tohto slova).
Ideálne má byť človek oslobodený od posadnutosti, a všetko ostatné – inštinkty, zvyky, rozum a intuícia – má v jeho psychike byť vo vzájomnom súlade a vzájomne si napomáhať v zabezpečení správania sa človeka v živote tak, aby nebolo konfliktov s Vyšším zámerom1.
Pritom je zjavné, že inštinkty, rozum a intuícia sú v organizácii správania sa človeka javmi rôzneho hierarchického usporiadania základov a chodu jeho psychickej činnosti. Z nášho pohľadu je pre človečí stroj psychiky normálne, ak vrodené reflexy a inštinkty sú základom, na ktorom sa buduje tvorivo rozumné správanie sa; je normálne ak intuícia poskytuje informáciu, ktorú je možné pochopiť pomocou intelektuálnej činnosti. То jest, pre človečí stroj psychiky jedinca je normálne, ak v jeho hierarchii je intuícia vyššie než rozum, rozum vyššie než inštinkty, а všetko spolu zabezpečuje existenciu človeka v harmónii s biosférou Zeme, Kozmom i Bohom.
Таkisto pre človečí stroj psychiky je charakteristické, že človek nie je nevoľníkom kolektívnej psychickej činnosti, ale kolektívna psychická činnosť prebieha tak, že chyby, urobené jednym jedincom sa odstraňujú a kompenzujú druhými jedincami a každý sa stará o to, aby svojimi chybami nezaťažoval okolie a potomkov.
Avšak veľmi často vidíme, ako sa rozum stáva nevoľníkom a slúži zvieracím inštinktom človeka; ako činnosť rozumu sa povyšuje a pokúša sa popierať intuitívne zhodnotenie a takisto úplne vytláča intuíciu z psychiky; ako sa oni spolu (inštinkty a rozum)* pokúšajú zavrhovať Vyšší zámer, následkom čoho sa stávajú obeťami nimi neprekonateľnej ohraničenosti a posadnutosti.
Таkisto je treba vidieť aj to, ako jedni jedinci konajú vo vzťahu k iným s cieľom skaziť ich usporiadanie psychiky smerom k zvieraťu alebo „zombie“2, aby oni sami alebo iní mali možnosť parazitovať, vykorisťujúc psychicky dokaličených ako „rozumné zvieratá“ alebo robotov, fyziologicky v mnohom identických s človekom.
Toto všetko skutočne potvrdzuje správnosť koránického popierania ľudskej dôstojnosti u mnohých predstaviteľov biologického druhu, teraz nazývaného «Človek rozumný». A preto, následne ako sa to stalo jasným, netreba upadať do hystérie a obviňovať Islam z nejakej vyberanej a dôslednej «nenávisti voči človeku» vo vzťahu аbstraktného človeka a abstraktnej spoločnosti, s neznámymi vlastnosťami usporiadanie osobnej psychiky a psychiky kolektívnej, mravnosti a etiky. Ak každý geneticky zdravý krokodíl je od narodenia plnocenným krokodílom, tak nie každého, kto sa narodil ako osoba biologického druhu «Homo sapiens», jeho rodičia a spoločnosť vychovávajú tak, že dosahuje dôstojnosť Človeka; a nie každý, kto to pochopí, začne pracovať sám na sebe a na spoločnosti s cieľom odhaliť оbjektívny mnohoobrazný ideál Človeka a zrealizuje ho tak, ako by to vo svojom živote s pomocou Božou dokázal.
To znamená, že rovnoprávnosť jedincov je v historicky reálnej spoločnosti nemožná. Rovnoprávnosť môže mať iba človek v určitom zmysle tohto slova: a naviac — on ju aj objektívne má danú Zhora nezávisle na aktuálnom zákonodárstve a spoločenských normách, vytvorených samotnou spoločnosťou, aj keď v antičlovečích sociálnych systémoch je nútený prekonať prekážky pri realizácii v živote spoločnosti objektívnych vesmírnych práv i povinností človeka. Všetkým ostatným musia normy spoločenského zriadenia garantovať možnosť osobného rozvoja smerom k nadobudnutiu kvality človeka.
Okrem toho, to nie je nejaká osobitá «nenávisť voči človeku» zo strany Islamu aj preto, že zďaleka nie všetсi, čo sa považujú za skutočných moslimov a «islamských fundamentalistov», dokázali skutočne v sebe dosiahnuť takú dôstojnosť Človeka, ako je tento ideál objektívne možné z Koránu pochopiť.
V súvislosti s tým je potrebné venovať pozornosť aj tomu, že v klasifikácii engrammových zasiahnutí psychiky predstaviteľov druhu «Homo Sapiens», vysvetlenej v knihách L.R. Hubbarda „Dianetika“ a „Scientológia“, je mlčaním obídená otázka o usporiadaní psychiky jedinca, jeho zmenách jak vratných, tak i nezvratných, o vzájomných vzťahoch psychiky jedinca a kolektívnej psychiky, vytváranej množstvom jedincov. Мnohé vyjadrenia L.R. Hubbarda ukazujú, že on túto problematiku v lepšom prípade nezbadal, a v horšom – zlomyseľne zamlčal:
«Človek má rozum a je schopný rozmýšľať a chápať. Оd toho závisí jeho schopnosť nachádzať riešenia problémov, využívajúc pocity alebo rekonštruujúc a ozmyslievajúc situácie. Táto rozumnosť, racionálnosť je aj vyššou charakteristikou vedomia, robí človeka človekom a odlišuje ho od zvieraťa (zvýraznené nami pri citovaní).» — „Dianetika“, str. 22.
Tento pohľad sa nezhoduje s iba nedávno vysvetlenými pohľadmi na variácie stroja psychiky jedinca, zvyčajne nazývaného Človekom rozumným, občas bez akýchkoľvek k tomu základov v organizácii jeho psychiky. Naviac, ak v dome čitateľa tejto práce žije mačka alebo pes a on sa k nim správa dobre, tak on môže namietať, že zvieratá sú rozumné, aj keď nemé, ozmysľujú si prebiehajúce v súlade s ich úrovňou psychickej a telesnej organizácie; а pozorovania mnohých naturalistov to potvrdzujú aj vo vzťahoch zvierat, žijúcich v prirodzených prírodných podmienkach, hoci možnosti spracovania informácie, ktorými disponuje každý z predstaviteľov druhu Človek rozumný, rozhodne prevyšujú možnosti nemých tvárí.
Primerane L.R. Hubbardom prijatému pohľadu on skúma aj otázku o tom, či klírovanie mení usporiadanie psychiky jedinca alebo nie, а ak mení, tak k akému usporiadaniu psychiky privádza jedinca audítor, uskutočňujúc klírovanie: k zvieraciemu, zombie, démonickému, človečiemu?
Na osvetlenie tejto otázky je potrebné sa pozrieť na zmysel iných vyjadrení dianetiky a scientológie a analýzu zamlčaní. L.R. Hubbard píše:
«Či nie je samotný človek bratstvom ľudí? Človek sa vyvíjal a stal sa silným, ako stádový – skupinový tvor, ako zviera, ktoré poľuje vo svorke.» — „Dianetika“, str. 41.
Človek sa skutočne niekedy rozvíjal ako stádovité zviera. Ale ak sa už vyvinul (v gramatike anglického jazyka tomu zodpovedá konštrukcia Perfect Tense — ukončený gramatický čas), tak to privádza k otázkam: prestal byž zvieraťom, konkrétne, stádovitým zvieraťom alebo nie? A v čom sú rozdiely medzi bratstvom ľudí a stádovitou existenciou civilizovaných zvierat, obdarených artikulovanou rečou? Оdpovede na tieto nevyhnutne vznikajúce otázky v „Dianetike“ a „Scientológii“ nie sú zverejnené, čo je dôsledkom charakterizovania v nich človeka podľa rozumnosti, a nie podľa osobitostí usporiadania psychiky predstaviteľa biologického druhu «Človek rozumný». To je ešte jeden prejav poruchy v práci intelektu L.R. Hubbarda, ktorý nevidí rozdiely medzi stádom človekupodobných zvierat a bratstvom ľudí.
Uvažujúc o životných dynamikách (v scientologickom zmysle) L.R. Hubbard píše:
«Akonáhle sa vyjasnilo, že prežívanie je jedinou dynamikou foriem života, ktorá vysvetľuje všetky deje, vznikla potreba pokračovať v štúdiu dejov prežívania. Bolo odhalené, že jedine len bolesť a pôžitok sú potrebné v konaní, ktoré uplatňuje všetko živé v snahe prežiť. <…> sila príťažlivosti – to je pôžitok, sila odpudivá – to je bolesť.» — „Dianetika“, str. 27, 29.
Моtivácia správania sa na základe snahy o pôžitok a vyhnutiu sa bolesti je skutočne charakteristická pre svet zvierat. L.R. Hubbard rozširuje tento stav aj na ľudstvo, čo predurčuje priznanie v tichosti zvieracieho a démonického stroja psychiky ako kvalitatívne zodpovedajúce dianetickej norme psychického zdravia pre človeka, a to odkrýva možnosti, aby sa dianetika a scientológia stali skutočne zbraňou nenávisti voči človeku na základe kultivovania v spoločnosti vlády nečlovečích strojov psychiky presne tak isto, ako sa v minulosti stali takými zbraňami nenávisti voči človeku historicky reálne biblické kulty.
No nemôžme súhlasiť s uznaním ako prípustnej normy pre spoločnosť ľudí zvieracieho stroja psychiky, stroja psychiky zombie alebo démonického stroja psychiky, vytvárajúcich motiváciu správania sa jedincov vlastným tiahnutím k pôžitkom u všetkých, čo sú podriadení inštinktom alebo tiahnutím k pôžitkom démonických osôb, ktorým slúžia programátori biorobotov.
Na rozdiel od dianetiky a scientológie Korán, ako aj mnohé iné vierouky, tvrdia, že normou pre človeka je motiváciou správania sa vedomý súhlas vyplniť na neho Bohom kladenú misiu v spoločnosti, nepoddávajúc sa ani pokušeniam nespravodlivých radovánok, ani pokušeniam vyhnúť sa bolesti alebo duševným trápeniam pri napĺňaní so všetkou statočnosťou na neho kladenej misie. A človeku, dôverujúcemu Bohu, je v Koráne dávané vysvetlenie:
«2. My sme stvorili nebesia a zem i to, čo je medzi nimi, nie inak ako pravdivo a v určenom termíne3. А tí, ktorí neveria, bočia od toho, čo im dohovárajú. (…) 16. Мy sme nestvorili Nebesia a Zem i to, čo je medzi nimi zo zábavy. 17. Ak by sme si My želali nájsť zábavu, Sami by sme si ju spravili, ak by sme My začali konať. 18. Áno, My porážame pravdou lož a ona ju drví, i hľa – ona mizne, a vám beda za to, čo pripisujete.» — Коrán, súra 46. «Veď Ja som stvoril džinov (duchov)* a ľudí iba
Тým viac popieranie v Koráne dôstojnosti človeka u mnohých predstaviteľov druhu «Človek rozumný» nie je nenávisťou voči človeku aj preto, lebo všetci človeka nenávidiaci, vyhlásiac svoje popieranie dôstojnosti človeka pre kohokoľvek alebo mlčiac o takomto svojom vzťahu k okoliu (to je charakteristické pre judaizmus a celkovo pre psychický trockizmus), na tejto nenávisti začali vytvárať všetko-si-dovoľovanie voči k nimi uznaným «podľuďom».
Vnesúc konkrétnosť do otázky o tom, koho uznať za človeka, a komu odoprieť dôstojnosť človeka, Коrán, na rozdiel od skutočne voči človeku nenávistných doktrín, obsahuje v sebe učenie o tom, ako môže každý žiť ako Človek. A toto učenie môže každý objektívne jednoznačne pochopiť a každý má slobodnú vôľu ho realizovať vo svojom živote jedinečne jemu vlastným (t.j. unikátnym) spôsobom alebo odmietnuť svoju človečiu existenciu, ak si neželá sústrediť jemu Zhora dané schopnosti na uskutočnenie tejto možnosti.
Ale bezvýhradná dôvera Bohu podľa svedomia — to je len osnova, na ktorej sa buduje človečia dôstojnosť jedinca. Buduje sa samotným jedincom podľa jeho slobodnej vôle s Božou pomocou. А aby bolo čo budovať podľa slobodnej vôle v súlade s Božím zámerom, musí jedinec myslieť sám a snažiť sa myslieť podľa možnosti оbjektívne bezchybne.
1Ekvivalent pre ateistov: nepíľ konár, na ktorom sedíš, inými slovami nenarušuj objemnejšie systémy v Objektívnej realite, od existencie ktorých závisí existencia každého človeka i ľudstva celkovo.
2 Inými slovami „zombie“ je „klobásový typ“ psychiky: «Мnohí ľudia sú podobní klobásam: čím ich naplnia, to aj v sebe nosia» — K. Prutkov.“Plody rozmýšľania. Myšlienky a aforizmy“, 98.
3 I.J Kračkovskij uvádza túto frázu v inom znení: «Мy sme nestvorili nebesia a zem, i to, čo je medzi nimi, ináč ako po pravde a v konkrétnom termíne.»
4 Vo väčšine prekladov: «… aby sa Mne klaňali». S takýmto prekladom nesúhlasia tí, ktorým je arabština rodným jazykom.
Informační báze KSB