11.3.2017
Židovský sviatok Purim v tomto roku pripadá na 5. marca (2015, v r. 2017 – 12. marca). Je venovaný hrdinskému činu Ester, ktorá rukami perzského kráľa, svojho milenca, zlikvidovala vládnucu národnú elitu starej Perzie. Židia si tento sviatok veľmi cenia. My sa s využitím tohto prípadu zameriame na technológiu, ako sa práve Ester v podstate stala zbraňou hromadného ničenia a dokázala zlikvidovať nepriateľa jeho vlastnými rukami.
O BIOLÓGII NÁŠHO DRUHU
Rozloženie technológie reprodukcie pokolení biologického druhu «Človek rozumný» podľa inštinktov mužov a žien je také, že muž je pudovo podriadený žene. Jeho úlohou je obsluhovať matku, pokým ona opatruje dieťa, a žena je inštinktívne podriadená úlohe obsluhovania dieťaťa, pokiaľ nedosiahne vek, v ktorom je schopné riešiť svoje problémy samostatne. Z tejto biológie vyplývajú všetky prípady zneužitia «ženskej moci» vo vzťahu k mužom, čo poznajú mnohí zo života, a všetci — z rozprávok «O Zlatej rybke», «Mrázik», «Popoluška». Známa je jedna z najstarších skalných kresieb, symbolizujúca možnosť riadenia muža na diaľku prostredníctvom ženy, obídením jeho vedomia cez pohlavný pud.
Podstata je v tom, že štruktúra psychiky ľubovoľného jednotlivca je taká, že nie je naprogramovaná jednoznačne, môže byť rozdielna, a formuje sa pod vplyvom výchovy. Týmto sa človek odlišuje od iných biologických druhov na Zemi. Nezávisle na rasovej a národnostnej príslušnosti môže byť jednotlivec:
- podobný zvieraťu, ak je celé jeho správanie úplne a bezvýhradne podriadené inštinktom, skrytým pod obálkami rôzneho druhu, vzniknutými v kultúre;
- podobný automatu, ktorý sám nie je schopný vyjsť za hranice programu, ktorý do neho vložila kultúra;
- podobný démonovi, konajúcemu podľa svojho chápania bez akýchkoľvek morálno-etických obmedzení, podľa princípu «čo chcem, to aj dostanem» v rámci tých možností, ktoré mu umožňujú realizovať jemu nepodriadené sociálne a prírodné faktory. Nositelia práve tohto usporiadania psychiky skúšajú od nepamäti realizovať globálne «elitárno»-otrokárske zriadenie, v ktorom sú všetci spútaní hierarchiou vzájomného parazitizmu.
- skutočným Človekom je len ten predstaviteľ biologického druhu «Človek rozumný», ktorý sa zamýšľa nad objektívnou podstatou Dobra a Zla v ich konkrétnych prejavoch v živote, a uskutočňuje svoj uvedomelý výber v prospech Dobra, a svojmu výberu zostáva verný za akýchkoľvek okolností, vedomým prejavom svojej vôle. Takto skutočný Človek — je jednotlivec, ktorý žije pod diktatúrou svedomia a nikdy neklame.
Uvedené rozdelenie podľa typov psychiky nepredpokladá žiadnu certifikáciu, pretože každému jednotlivcovi, ľubovoľnej rasy, pohlavia, národnosti, je nezávisle od typu usporiadania psychiky, v ktorom sa nachádza, poskytnutá možnosť stať sa Človekom a naučiť sa vždy a všade konať podľa svedomia. Len samotný človek môže hodnotiť, v akom type psychiky žije a koná v rôznych okolnostiach, pretože práca svedomia je vnútornou záležitosťou a nepodlieha žiadnej vonkajšej certifikácii.
Rozdielnosť dospelých v typoch režimu psychiky je výsledkom prerušenia alebo zvrátenia rozvoja osobnosti v procese dospievania, v dôsledku nesprávnej výchovy v rodine a vplyvu nesprávnej historicky vzniknutej kultúry spoločnosti.
Preto je cieľom rozvoja ľudstva na súčasnej historickej etape vybudovanie kultúry, v ktorej bude možné o každom povedať, že je Človek s veľkým písmenom na začiatku. Preto je história ľudstva zatiaľ históriou neľudí, a nie Človekov. V podmienkach dominancie v spoločnosti štatistiky usporiadania psychiky podobnej zvieraťu, sa v súlade so stádovým správaním sformovala v spoločnosti hierarchia mužov.
A táto, v spoločnosti viditeľná hierarchia, v priebehu histórie len menila svoje formy, pretože prevládajúca štatistika správania sa v priebehu vekov nemenila.
Ľubovoľnú štruktúru mužov tak či onak sprevádza príslušná štruktúra žien, ktoré riadia mužov prostredníctvom inštinktívnej závislosti muža od ženy. Toto chápali už pred mnohými tisíckami rokov, čo sa odrazilo na vyššie uvedenom obrázku, a stále je aktuálne aj v dnešných dňoch.
O ÚLOHE ŽIEN V POLITIKE
Tak práve o tomto spôsobe riadenia sa preriekol M. S. Gorbačov, keď verejne vyhlásil, že o žiadnej otázke nerozhodol bez toho, aby ju predtým neprebral v kuchyni so svojou ženou. Aj z toho, čo bolo ukázané v televízii, mnohí nadobudli dojem, že «majestátny» názor Raisy Maximovny v mnohom dominoval nad názorom M. S. Gorbačova a prejavil sa v jeho správaní, a následne — v politike strany a štátu, a predovšetkým v kádrovej politike.
A ak máme hodnotiť podľa následkov ŠVMZ (Štátny výbor pre mimoriadne záležitosti), tak mŕtvica postihla Raisu Gorbačovovú a nie Michaila, akoby ŠVMZ privodil krach životných nádejí a túžob práve jej, čo sa u nej prejavilo mŕtvicou; a po Michailovi Sergejevičovi to skĺzlo ako z husi voda: len tára a tára, v Gorbačovom fonde je všetko tak, ako za čias jeho účinkovania ako generálneho sekretára vládnucej strany, akoby sa nič neudialo okrem toho, že jednoduchí obyvatelia už nemusia počúvať a spracovávať jeho bláboly. Analogické scenáre boli charakteristické pre vzájomné vzťahy Jeľcina a jeho druhej polovičky. Možno tento problém stojí za rozvodom Putinovcov.
Za vlády Mikuláša II., bola «verejnosť» presvedčená, že politika Ruska je v mnohom určovaná náladami imperátorovej manželky — Alexandry Fjodorovny. Po roku 1917, keď boli uverejnené fragmenty korešpondencie Mikuláša II. a Alexandry Fjodorovny, získal tento názor aj dokumentačný základ. Hoci niektorí historici namietajú proti názoru o zlom vplyve imperátorky na politiku Ruska, aj tak je jeden nepopierateľný fakt: ak pri Alexandrovi III. vyjadrovala politika Ruska dlhodobé zámery mierového rozvoja samotného Ruska, tak po dosadení na trón Mikuláša II. začala politika Ruska vyjadrovať dlhodobé záujmy Veľkej Británie, ktorá bola fakticky do konca 1. svetovej vojny ХХ. storočia metropolou západnej regionálnej civilizácie.
Alexandra Fjodorovna bola vnučkou kráľovnej Veľkej Británie, a Alexander III., ako je známe, bol proti manželstvu cároviča Mikuláša a princeznej Alice Hesenskej. No práve v dôsledku zmeny politického kurzu Alexandra III. jeho následníkom Mikulášom II. bolo Rusko zatiahnuté do rusko-japonskej vojny a prvej svetovej vojny ХХ. storočia.
Rodový duch imperátorky, ktorá svoje detstvo prežila pri anglickom dvore, v podmienkach psychologického «matriarchátu», mohol v rodine imperátora zohrať ďaleko nie zanedbateľnú úlohu v zmene osudu Ruska po smrti posledného ruského samovládcu — Alexandra III.
Kráľovná Viktória a jej príbuzenstvo. Koburg, apríl 1894. Vedľa kráľovnej sedí jej dcéra Viki so svojou vnučkou Feodorou. Šarlota, matka Feodory, stojí napravo od stredu, tretia sprava od svojho strýka princa z Wellsu (je v bielej blúze). Naľavo od kráľovnej Viktórie je jej vnuk cisár Viliam II., hneď za nimi — cárovič Mikuláš Alexandrovič a jeho nevesta, rodená Alica Hesen-Darmstadtská (o pol roka sa stanú ruským imperátorom a imperátorkou).
V podobných schémach riadenia môže byť stratená stratégia v prospech momentálnych záujmov, ale právo na prijímanie rozhodnutí bolo delegované jemu a nie jeho manželke. A v tom je paradox a popieranie demokracie ako systému volebných procedúr. V demokratických krajinách sú hlavy štátov volené, a zväčša sú to muži, no «prvú dámu» nevolí nikto.
O tomto paradoxe, spojenom s viazanosťou zvolenej hlavy štátu «prvej dáme» v podmienkach demokracie po-západniarsky, je aj jedna anekdota alebo reálny fakt, pochádzajúci z USA. Týždenník «To da sjo» (№ 31, september 1997, str. 7) uvádza:
Na začiatku roku 1993 kolovala po Washingtone zaujímavá historka. Počas jednej zo svojich ciest po krajine sa prezident Bill Clinton a jeho žena Hillary zastavili na malej benzínke. Majiteľ čerpacej stanice sa Clintonovi predstavil ako «priateľ Hillary z mladosti», to jest akoby Billov predchodca. To prezidenta rozveselilo, a začal si potom zo ženy uťahovať: «Kým by si bola, keby si sa vydala za majiteľa benzínky, môjho «predchodcu»? Hillary pokojne odpovedala: «Ženou prezidenta».
ÚLOHA «POSTEĽNEJ POLITIKY» VO SVIATKU PURIM
Ak načrieme z hlbšej minulosti a v celosvetovom meradle zistíme, že neverejná politická aktivita žien, podriaďujúca si verejných politikov mužov, sa akosi tiahne celou históriou a zasahuje prakticky všetky regióny planéty.
V histórii je možné vystopovať, ako v nej ironický pojem «sex-bomba» nadobúda konkrétny význam, ako charakteristiky jedného z druhov zbrane hromadného ničenia. Takto už spomenutá pôvodkyňa dnešnej židovskej oslavy, biblická Ester, rukami perzského kráľa, svojho milenca, ničí vládnucu národnú elitu starej Perzie.
V V. storočí p.n.l. žila väčšina židov na území Perzie, kde boli presídlení počas dobytia Babylonu. V tom čase v Perzii vládol kráľ Artaxerxés (Achašveroš). V meste Šušan (Súsy) si vystavil prepychový palác. Počas jeho vlády bola perzská dŕžava mocným štátom, hranice ktorého siahali až k dolinám Indu, a na západe k Etiópii a Lýbii. Artaxerxés (Achašveroš), druhý kráľ veľkého Perzského impéria, ktoré sa rozprestieralo od Indie po Etiópiu, a zahŕňalo 127 provincií, súhlasil s návrhom svojho ministra Hamana. Podstata a argumentácia tohto návrhu bola nasledovná: je v impériu národ – židia, ktorý má svoje náboženstvo, svoje zvyky, a ktorý hoci aj je rozptýlený po celej krajine, nemieša sa s inými. Pritom sa zaoberá úžerou, ako mu to kážu jeho sväté knihy. Práve preto je tento národ veľmi nebezpečný. Zbaviť sa nebezpečenstva pomôže úplné zničenie židovského národa. V ten deň, ktorý bol známy len gubernátorom provincií, mali špeciálne vojenské oddiely začať pogrom, a dokončiť ho mali «rozzúrení obyvatelia». Haman, najbližší pomocník a radca kráľa Artaxerxésa (Achašveroša), získal kráľov súhlas na vyplnenie toho plánu. Ženou Artaxerxésa (Achašveroša) bola Ester. Meno Ester (Esfir) sa prekladá ako «utajená» — nikto nevedel, že je židovka. Ester, dozvediac sa o Hamanových plánoch, prišla ku kráľovi a presvedčila ho, aby s ním nesúhlasil a aby to nerobil. Presvedčila, ako vidno presvedčivo, lebo šibenice pripravené pre židov boli nahradené výnosom Artaxerxésa (Achašveroša) v zmysle, že židia sa «výnosu o likvidácii židov» môžu brániť. Taký darček mal za následok pohromu, likvidáciu približne 75000 Peržanov, samozrejme vrátane Hamana a jeho desiatich synov.
Názov sviatku pochádza od slova pur, čo znamená «žreb/lós», pretože Haman dátum likvidácie židov v Perzskom kráľovstve vylosoval, ako 13.-ty deň v mesiaci adar. Tak chcel Haman «riešiť židovskú otázku». Adar je posledný mesiac židovského kalendára, ktorý začína mesiacom nisan (tento mesiac oslavujú Pesach). Purim sa vždy, aj v priestupný rok slávi mesiac pred sviatkom Pesach, aby sa zbavenie sa Amana pripojilo k zbaveniu sa Egypta.
ZÁVER
Podobné posteľno-politické zákulisné operácie sú v histórii všeobecne rozšírené. O tom svedčí aj história ruského štátu, špecifická zostava žien cárov, a následne dokonca aj členov Politbyro. K obzvlášť výrazným ilustráciám matriarchátu v súčasnej politike je potrebné zaradiť realizáciu protiruských scenárov prostredníctvom tých prezidentov bývalých spriatelených susedných krajín, ženy ktorých sú zahraničné štátne príslušníčky. Využívanie žien sa v týchto scenároch spravidla uskutočňuje obídením ich vedomia, opierajúc sa na ich prirodzenú inštinktívnu orientáciu na krátke časové úseky.
Takže kvality ľubovoľného riadiaceho pracovníka sú určené predovšetkým typom režimu jeho psychiky. Ktorýkoľvek človek, aj politik, sa s rôznou úrovňou dôležitosti riadi štyrmi skupinami navzájom na seba pôsobiacich faktorov. V závislosti od toho, čo v jeho psychike dominuje, formuje sa jedna alebo druhá línia správania sa – ako vo významných záležitostiach, tak aj v drobnostiach.
Absolútne nechránení pred «posteľnou agresiou» sú politici so zvieracím režimom psychiky, orientovaní predovšetkým na inštinkty a reflexy. A naopak v plnej miere sú od tejto agresie ochránení len politici s psychikou «Človeka rozumného». Problém nie je natoľko v akoby úchylnej a skazenej prirodzenosti mužov a žien, nakoľko v prevládaní nečlovečieho režimu psychiky medzi politikmi vysokej úrovne. Veď nesprávny typ režimu psychiky nie je súčasnými demokratickými procedúrami nijako eliminovaný, nijako ho nemení akákoľvek úroveň vzdelanosti ani nahromadenie ľubovoľných vedomostí a praktických návykov. Vedomosti a návyky sú len «doplnkom» k typu režimu psychiky.
Informační báze KSB