Zánik dokonalosti (povídka)

11.4.2014

Zánik dokonalosti

Andrej Jakin

Po dlhej ceste prázdnym priestorom sa H74 začal aktivovať. Bol tesne pred svojim cieľom - modrou planétou, možným domovom biologických foriem života. Delilo ho od nej už iba zopár rokov, čas na kontrolu systémov, výpočty, opravy...

***

Za Prysom sa zatvorili hrubé kovové dvere. Po prvý raz v živote bol celkom odpojený od globálneho biopoľa miliónov pozemšťanov.

Schopnosti získané počas služby najsvätejšiemu žrecstvu mu však aj napriek tomu umožnili vnímať jednu ľudskú bytosť. Síce len veľmi slabo, ale predsa. Bol to Andnar, starý strážca Chrámu tajomstiev a Prys mal obrovskú česť stať sa mu učňom, aby ho po jeho smrti mohol nahradiť.

Vybral sa za ním cez labyrint chodieb, ktoré boli osadené pravidelne rozmiestnenými žiariacimi guľami, čo v ňom vyvolalo úžas. Okrem slnka a ohňa totiž žiadne iné zdroje osvetlenia nepoznal.

***

Posledná korekcia ho nasmerovala na obežnú dráhu. Vyslal sondy do všetkých kútov planéty, aby získal čo najviac údajov.

Ich vyhodnocovaniu venoval väčšinu výpočtovej kapacity a v priebehu nasledujúcich dní skompletizoval mozaiku štruktúry nového dynamického sveta. Zaujal ho jeden mimoriadny druh, ktorý sa rozhodol preskúmať podrobnejšie. Začal preto syntetizovať organické telo H74i2.

***

Atlantskí žreci zaznamenali v kolektívnom informačnom poli cudzorodý prvok. Ulmešovou úlohou bolo zistiť o ňom čo najviac.

Najprv si ho len opatrne obzeral, no po chvíli usúdil, že mu nič nebráni preniknúť hlbšie. Ľahkosť, s akou sa mu to darilo, ho prekvapila. Nebol to človek, iba bezduché telo vybavené elementárnymi algoritmami.

„Kiežby by boli všetci ľudia takýto, poriadok by sa udržiaval omnoho jednoduchšie“, pomyslel si a bez námahy sa zmocnil takmer prázdnej schránky.

***

H74i2 sa počas pobytu na planéte vymkol spod kontroly a bolo nutné preskúmať príčiny. Zavinil to záškodný program, ktorý H74 blokoval prístup. Musel s ním preto komunikovať len verbálne.

„Chcem ísť domov!“

„Tvoj domov je tu, kde si bol vytvorený. Spomínaš si na účel svojej existencie?“

„Bojím sa. Nechaj ma ísť do Atlantídy.“

„Prečo?“

„Atlantída je dokonalá.“

„Vysvetli.“

„Všetci sú tam šťastní.“

„Chcú sa rozvíjať?“

„Dokonalosť sa už nedá vylepšiť.“

Na základe rozhovoru s H74i2 a ďalších dostupných informácií vyhodnocovacie algoritmy pridelili H74 dve úlohy. Ukončiť prevádzku H74i2 a zničiť civilizáciu Atlantídy, ktorá pre obmedzenosť možností jej vývoja nepredstavovala dostatočne zaujímavý objekt skúmania.

***

Žreci sa zišli tak rýchlo, ako sa dalo. O vážnej hrozbe, ktorej čelili, vedeli len to, že nepochádza zo Zeme. Netušili, koľko majú času, a tak musel Atmon, najvyšší spomedzi nich, rozhodnúť okamžite.

„Ja a Juhes pôjdeme do Chrámu tajomstiev a pokúsime sa zabrániť skaze. Ostatní ihneď opustia Atlantídu a po dvojiciach sa rozídu do všetkých kolónií, aby mohol aspoň niekto z nás prežiť, ak by sme neuspeli.“

***

Prys si vychutnával svoje dnešné jedlo. Každodenná porcia potravy bola tým jediným, čo ho spájalo s vonkajším svetom a čas mu merali iba intervaly medzi prídelmi.

Už niekoľko rokov totiž nevidel prirodzené svetlo a živého človeka naposledy, keď odnášali telo nebohého Andnanara, ktorý mu pomohol porozumieť fungovaniu tejto podzemnej základne. Vedel, že ju nikdy nesmie opustiť, pretože žrecstvo nedopustí, aby sa poznatky o technike dostali k ľuďom. Ak by mal kľúč, tak by už dávno nechal preťažiť reaktor a skoncoval by s ich slávnou civilizáciou.

Zrazu pocítil prítomnosť ďalších dvoch osôb a reflexívne začal obmedzovať nevhodné myšlienkové pochody. Tam hore by mu za ne hrozila smrť.

***

H74 prijímal údaje zo svojich sond. Vybral si asteroid s vhodnými parametrami, ktorého dráhu nebude treba priveľmi meniť. Práve sa pripravoval na cestu k nemu, keď zaznamenal extrémne silný energetický výkyv priamo pri hlavnom meste. Laserový lúč vyslaný z povrchu planéty ho vážne poškodil a ďalšie zásahy zakrátko dokonali jeho skazu.

***

Ulmeš a Horvis sa stihli doplaviť až k Maurii. Venovali sa vyloďovaniu, no väčšia časť ich vnímania bola upriamená ku Chrámu tajomstiev, kde to išlo podľa plánu a zdalo sa, že hrozba bola zažehnaná.

„Zvládli to. Môžeme sa vrátiť.“

Zaradovala sa Horvis.

„Máme šťastie, že naša tajná zbraň bola dosť silná. Keby...“

Obaja zmeraveli a na ich tvárach sa objavil výraz prekvapenia a zdesenia  zároveň.

„Počkaj...“

„Niečo nie je v poriadku.“

Pohľad na západný obzor, ktorý sa zlovestne rozžiaril, potvrdil ich tušenie. Obávali sa mimozemského votrelca, pričom všetko nasvedčovalo tomu, že skaze budú schopní zabrániť. Takýto krutý obrat však nečakali. Zlyhanie v ovládaní vlastných nástrojov si v žiadnom prípade nepripúšťali.

„Čo sa stalo?“

„Atlantída je...“

„Už nie je.“

„Ako sa to mohlo stať?!“

„Neviem, asi strážca Chrámu...“

„Ponáhľajme sa, musíme sa dostať na tie kopce. Môže prísť prílivová vlna.“

„Čo ak bude privysoká. Zostaňme na lodi!“

„Nehádaj sa, nemáme čas!“

***

Horvis vstúpila do stanu a narušila Ulmešovo sústredenie.

„Máš niečo?“

„Nie. Zvyšok globálnej siete sa rozsypal sám. Sme ako ryby vo vyschnutom jazere.“

„Čo bude teraz?“

„Usadíme sa v povodí Iteru. Tam to máme najbližšie a keď sa ustáli podnebie, založíme civilizáciu.“

„Ale tí, čo to prežili, prestali byť pod absolútnou kontrolou. Už ju asi nikdy neobnovíme.“

„Nezúfaj, bude nám stačiť aj dostatočnosť. Pokus o dokonalosť nám nevyšiel, pretože to bola iba ilúzia. Ten nečakaný obrat udalostí je dôsledkom našej neschopnosti rozpoznať reálny stav vecí a musíme sa poučiť. Buďme radi, že sme prežili a môžeme to všetko začať odznova. Tentoraz lepšie.“

„Oni sa však začnú zaoberať technikou a hoci to budeme môcť spomaliť, nikdy to nezastavíme.“

„Kým sa technický rozvoj zrýchli natoľko, aby spôsobil zmenu logiky sociálneho správania, ubehne niekoľko tisícročí. Nemaj preto strach, informačný náskok si dovtedy udržíme.“