29.2.2016
Doplnenie, rok 2004.
Оpera a ruský chorovod1
О «zvučaní» Sveta, strunách a hudbe duše
Inými slovami, tí, ktorí (dostatočne)* jemne vnímajú plynutie a vzájomné vzťahy kmitavých procesov v Živote, objektívne majú schopnosť vytvárať-formovať artikulovanú reč (jej jasnosť a zrozumiteľnosť)* v súlade s vyšším objektívnym zmyslom toku udalostí, pridávajúc subjektívny charakter významu tým kombináciám zvukov, ktorým v tých alebo oných vytvárajúcich sa okolnostiach Život nejako zodpovedá a ktoré samotné nejako v týchto okolnostiach Životu zodpovedajú. Pritom ten alebo onen subjektívny (taktiež určitý) zmysel, pridávaný takými ľuďmi k určitým kombináciám zvukov2, predstavuje svojho druhu „kópiu - pauzák“3 jeho objektívneho významu, vyššieho vo vzťahu k významu subjektívnemu a vo svojej úplnosti nad rámec možností chápania sveta samotného subjektu4. Takáto subjektívna „kópia“, sňatá z objektívneho zmyslu, je tým čistejšia od možných nezmyselných «šumov», čím presnejšie sú nastavené (zoradené, vykalibrované) zmysly a celá algoritmika5 psychiky subjektov.
Tento proces zrodenia ozmyslenej reči je zväčša lokalizovaný v podvedomých úrovniach psychiky človeka. Pritom jeho vedomie, jeho vôľa, opierajúc sa o tento proces, môžu riešiť nejaké iné úlohy, nemajúce bezprostredný vzťah ani k vnímaniu a chápaniu jazyka ako objektívneho javu, ani k formovaniu vlastnej kultúry reči6. Pritom môžu vznikať, zdalo by sa, paradoxné situácie. Totižto reč je v rámci ľudskej psychiky adresovaná (predovšetkým) úrovni vedomia, ale vyviera z podvedomých úrovní psychiky, zďaleka nie vždy a nie vo všetkom podriadených vôli (vždy konajúcej z úrovne vedomia) a ktoré mnohonásobne prevyšujú vedomie z hľadiska objemov dostupnej a spracovávanej informácie. Takže:
Človek je schopný ústne i písomne vyjadrovať názory, ktoré silno prevyšujú jeho aktuálne chápanie sveta (chápanie sveta7 - prislúcha v psychike k úrovni vedomia) a do chápania ktorých bude dorastať v priebehu dosť dlhého časového obdobia (perióda dospievania)* a možno, že v priebehu celého zvyšku života.
Ale ak obrátime pozornosť na jazyk ako na objektívny jav a na kultúru reči v spoločnosti ako na jav osobnostno-štatistický, tak ľudia nevyhnutne začínajú chápať, že okolitý Svet «zvučí»8 vo všetkých frekvenčných pásmach, že jeho «zvučanie-ladenie» vplýva na každého z nich v súlade s tým, ako ich vlastné osobné «zvučanie-zladenie» vplýva na okolitý Svet9.
Toto chápajúc, začína človek rozmýšľať o tom, aby sa v Živote správal tak, aby jeho «zvučanie» bolo v súlade so «zvučaním» Sveta - jeho symfóniou. Ak sa on vedomo-vôľovým režimom začne týmto zaoberať, tak sa zostrujú a nastavujú jeho zmysly, rozširuje sa spektrum vnímania Sveta ich prostredníctvom. A človek sa dostáva do špirálovitého prúdu jeho vlastného rozvoja. Môže sa v ňom ľahko udržiavať, nezakúšajúc únavu, ak vníma jav koherentnosti (spojitosti, pohotovosti) a jeho správanie sa je koherentné (pohotové, v pravý čas) vo vzťahu k dynamike objemnejších procesov, až po proces Všedržiteľnosti10.
Таkéto videnie objektívnej schopnosti jazyka a možnosti «zvučania» subjektu v živote, poukazuje aj na tú okolnosť, že v úplne normálnej kultúre ľudskej spoločnosti kultúra ústnej a písanej reči organicky vyrastá z kultúry hudobnej a cez hudobnú kultúru je nevyhnutne previazaná s kultúrou telesného a duchovného tela, s kultúrou «tanca» v najvšeobecnejšom zmysle tohto slova ako «tanca života».
То jest:
Artikulovaná reč vyjadruje nejakú vnútornú hudbu osobnosti a slová sa ukladajú na túto hudbu, alebo (ak sú to slová iného človeka) je vnútorná hudba osobnosti schopná ich odvrhnúť v tých prípadoch, keď vyjadrujú s ňou «nesúzvučnú» vnútornú hudbu druhej osobnosti.
To znamená, že dnešná kultúra, v ktorej sú navzájom od seba odtrhnuté a izolované hudba, reč a tanec, je neprirodzená a (k) podstate človeka nezodpoved(n)á.
Z týchto svetonázorových pozícií sa otvára osobitý pohľad na operné umenie11, umožňujúci pochopiť jeho osobitú úlohu v kultúre.
Na prvý pohľad, vlastný mnohým, je operné umenie od reálneho života asi najizolovanejší druh umeleckej tvorby, ktorý podľa úrovne umelosti a podmienenosti v ňom používaných vyjadrovacích prostriedkov (t.j., jazykových - v najširšom zmysle toho slova) prevyšujú snáď iba balet a otvorene holý abstrakcionizmus (samozrejme, ak je to abstrakcionizmus, nesúci nejaké idey a emócie, ktoré vyjadriť prostredkami «realistického umenia» je krajne náročné alebo nemožné, a nie abstrakcii podobné výplody chorej psychiky (ako napríklad mnohé výtvory „moderného umenia“)*).
Podstatou takýchto názorov o odtrhnutosti operného umenia od reálneho života je práve tá okolnosť, že v opernom diele sú spolu do jedného celku zliate a vzájomne sa podmieňujú hudba, text, scénický dej, tance a dekorácie, prostredníctvom ktorých sa v opere zobrazuje život v tých-ktorých jeho prejavoch. Pritom v tom istom čase v samotnom reálnom živote, prístupnom vnímaniu všetkých, ľudia hovoria, no nespievajú, komunikujúc jeden s druhým; tancujú nie na námestiach a v uliciach, ale v špeciálnych vyhradených miestach; a hudba, ak aj život a činnosť ľudí sprevádza, tak iba z reproduktora prijímača alebo prehrávača – v dnešných dňoch; a do nástupu elektronickej epochy prebiehal každodenný život tisícročia prevažne bez hudby, ktorá iba skrášľovala zriedkavé sviatky alebo určovala spoločný rytmus pri kolektívnej práci12.
Avšak aj napriek takýmto názorom na operné umenie, práve ono je najplnokrvnejším (všezahŕňajúcim) systémom zobrazenia reálneho života v umeleckej tvorbe.
Začneme z toho, že hudba patrí do zvukového pásma mechanických kmitaní (vlnení), ktoré človek vníma sluchom13. V závislosti od toho, aké sú to kmitania, vníma človek melódie, doprovod, aranžmá, harmóniu alebo kakofóniu a pod. Organizmus (telo a biopole14), psychika (inFormácia a algoRytmika, vlastné osobnosti) určitým spôsobom odpovedajú na znenie hudby mimo vôle samotných ľudí. Avšak v PríRode, obklopujúcej každého z nás, i v každom človeku je množstvo ďalších kmitaní, ktoré nepatria do zvukového pásma alebo nie sú kmitaniami mechanického typu15, a preto nie sú vnímané sluchom. Pritom je nevyhnutné chápať, že zákonitosti kmitavých procesov sú vo svojej podstate rovnaké v celom pásme kmitaní pre každé z jednotlivých typov kmitaní, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé druhy-formy matérie.
Inými slovami, Svet okolo nás «zvučí» a my všetci «zvučíme» v ňom, avšak iba malá časť tohto všeobecného zvučania je mechanickým vlnením a patrí do zvukového frekvenčného pásma. Na úrovni vedomia je nami vnímaná ako zvuky, vrátane aj tých nejakým spôsobom usporiadaných zvukov, ktoré nazývame «hudbou». No málokto sa zamýšľa nad nasledovným: čo sa deje, ak sa určité prírodné procesy zobrazia v zvukovom frekvenčnom pásme?
V tlači prekĺzli správy o tom, že keď orbitálny (elipsovitý)* pohyb planét, tvoriacich Slnečnú sústavu, naprogramovali ako simulačný model na počítači a následne premietli do zvukového pásma, tak z reproduktorov plynula harmonická melódia.
Takisto jeden zo spôsobov predikčnej diagnostiky16 havarijnosti mechanizmov je (fyzikálne17)* založený na rozlíšení spektra vlnení správne fungujúcich mechanizmov a analogických mechanizmov, v konštrukciách ktorých vznikajü mikrotrhliny, schopné viesť v budúcnosti k zlomu, deštrukcii systému. Pri zobrazení týchto spektier kmitaní v zvukovom pásme znejú správne fungujúce (in-takt-né)* ináč ako chybné (de-fekt-né)* mechanizmy: pre konštrukcie nejakým spôsobom náchylné k zlomom, a taktiež disponujúce nízkou ergonomikou18 je charakteristický nepríjemný zvuk.
Hranica, vymedzujúca každú osobnosť v Stavbe Sveta, je podmienená v tom zmysle, že fyzikálne polia, vo všeobecnosti prítomné v prírode, zasahujúce do biopoľa človeka, sa rozprestierajú do veľkých vzdialeností19 od miesta, kde sa nachádza jeho hmotné viditeľné telo a splývajú s analogickými celoprírodnými poľami druhých objektov a subjektov. A na základe takejto interakcie biopolí osoby a Života je človeku na podvedomých úrovniach jeho psychiky dostupné mnohé z tohto «zvučania»20 Života21 - «znenia» Stvorenia -, ktoré sa nachádza mimo zvukového pásma frekvencií a mimo mechanických vlnení. Ale ak existujú kmitavé procesy rôzneho typu, tak potom je im vlastné aj to, čo sa nazýva harmóniou22 a disonanciou23.
Človek, ktorého zmysly a psychika sú v súlade so Životom, sám koná vo svete harmonicky, vyhýbajúc sa disonanciám vo svojich vzájomných vzťahoch so Životom, pomáha vo svojom okolí odstraňovať deštruktívne procesy, prejavujúce sa v nejakých disonanciách. (Alebo tieto procesy optimalizuje, dostávajúc tak od supersystému stále väčšie a zodovednejšie úlohy so stále väčšími benefitmi pre seba a svoje okolie, riešiacimi automaticky jeho problémy voči celku malé, nepodstatné24...)*
Človek, ktorého zmysly a psychika nie sú v súlade so Životom, sám koná vo svete disharmonicky, rodiac disonancie, a vyhýba sa harmónii vo svojich vzájomných vzťahoch so Životom, ničiac neprirodzene okolo seba i v sebe harmóniu. To sa následne prejavuje v nejakých nových disonanciách vo vzťahu k objímajúcej harmónii (Stvorenia, sTrojenia sveta s nevyhnutnými následkami pre narušiteľa.)*
То jеst, my žijeme vo Svete, v ktorom «zvučí» vlastná hudba, hudba harmonická, v ktorej disonancie sú:
-
buď epizódy, vznikajúce väčšinou pri nie celkom vydarených prechodoch z jedného režimu fungovania prírodných a umelých systémov do druhého režimu;
-
alebo nejaké chorobné javy, ktoré sú zarazené samotným Životom, ak získavajú tendenciu k udržateľnému plynutiu a ďalšiemu šíreniu.
A z celého množstva druhov umenia, rozvinutých v kultúre, je umelecký obraz života práve v takejto - rôznorodo «zvučiacej» - Stavbe Sveta schopná človeku ukázať jedine opera25.
V opere sa všetko vzájomne dopĺňa a jedno prejavuje dôležitosť druhého: hudba, vedúca scénický26 dej a nesúca texty; scénický dej, plynúci na podklade-pozadí dekorácií a hudby, ktorá ho vedie; dekorácie, podčiarkujúce zmysel scénického deja a textu - za pred-poKladu svojej adekvátnosti voči hudbe27 (nosnému hudobnému aranžmá)* - sú nápomocné pri chápaní jak samotnej hudby, tak i umeleckého celku opery28. Inými slovami: Dobrá, kvalitná vo všetkých svojich zložkách a ich vzájomných vzťahoch opera - aj ako žáner29, aj ako určité prevedenie tohto žánru – to je veľmi veľa, veľmi významný prvok-prejav kultúry každého národa.
No pre operné30 umenie je charakteristické rozdelenie účastníkov scénického deja na aktérov - hercov a hudobníkov z jednej strany a na divákov - z druhej strany. V chorovode (na rozdiel od opery) všetci jeho účastníci sú zároveň aj aktérmi, aj divákmi, a preto sa v chorovode hudba, text i tanec zlievajú v jedno ako nikde inde.
Chorovod31 je jedným z atribútov ruskej kultúry a je jedným z prostriedkov uskutočňovania kolektívnej mágie národa ľuďmi, ako sú-časti jeho skutočného prirodzeného života32.
Ďalej pokračuje text v znení z r. 2000.
1 Chorovod – obradný ľudový tanec východných Slovanov. Slovenská odborná literatúra považuje chorovody za kolektívne hry, v ktorých sa spája spev, tanečný pohyb, pantomimické a dramatické zložky. Veľká časť z nich sa spája s kolesami. U našich Slovákov je tento posledný typ všeobecnejšie zaužívaný a spája sa v povedomí obyvateľstva predovšetkým s dievčenským tancom so spevom bez sprievodného hudobného nástroja. Možno sem zaradiť aj „trávnice“ (dlhé hlboké i vysoké ťahavé piesne) na Slovensku, kde ide o striedavý a miešaný zborový i sólový spev (muži, ženy, deti) s rytmickým pohybom, i celými dejovým sekvenciami, rozprávajúcimi konkrétny príbeh v príslušných ľudových krojoch a inscenovanom prostredí, cielene evokovanom pózami účastníkov (paholok, bača, drevorubač, hrabky, priadky, či kosci a pod.). Jednotlivé „spevy“ niektorých oblastí na seba často nadväzujú a tvoria celok popisujúci život – dejiny a skúsenosti generácií predávané potomkom. Pôvodné chorovody sú v podstate obradné tance a spevy s rozsiahlym dejom a viacerými fázami, úlohami atď. Corovodu je čiastočne podobný francúzsky menuet (oblasť Poitou – južne od Bretónska, kelt. „Piktavia“, st.nor/norm. „Peitaland“) – dopl. prekl.
2 Včítane rytmiky, melódie a miery harmónie (dodržania pravidiel kombinatoriky tzv. transcendentných iracionálnych čísiel – π, e ...) Ide o konkrétny kód, využívaný i zneužívaný vo védickom systéme tzv. mantier, šamanských akusticky definovaných tranzových technológiách a pod. Je to proste informačný systém prenosu foriem (konkrétnych komplexných systémov mier) podobne, ako napr. pri genetickom kóde. – pozn. prekl.
3 Pauzák, kopírovací papier, samoprepisovacie tlačivá, v danom kontexte presnejšie kópie, vytvorené ich pomocou, kedy daný subjekt prepisuje-kopíruje objektívny zmysel danej okolnosti. A tak isto, ako presnosť kópie je úmerná presnosti kopírovania pomocou „pauzáku“ presnosťou vystihnutia línií kopírovaného originálu, aj presnosť subjektívneho zmyslu a k nemu priradenej kombinácii zvukov, zodpovedá presnosti – jemnosti vnímania významu objektívnej okolnosti. Preto každý subjektívne priradený zmysel, vyartikulovaný určitou kombináciou zvukou je viac-menej nedokonalý s príslušnou nevyhnutnou odchýlkou, mierou neurčitosti, úmernou miere jemnosti, vyladenosti vnímania. – pozn. prekl.
4 samozrejme nie apriori nepochopiteľný, ako zneužívajúc tvrdia niektoré „náboženstvá“, popierajúce objektívne zákony vývoja (evolutio) uniVersa, ženúc tak na základe manipulácie inak správneho tvrdenia ovce do realite neadekvátneho extrému (riadenej ilúzie = podprahového košiara, otroctva). Ide teda o to, pochopiť uvedené javy dostatočne na to, aby sa jedinec mohol rozvíjať smerom k Človeku, Celověku - optimálnemu potenciálu z množiny možných, s ktorým sa rodí, a ktorý (inDiviDuálny potenciál) sa stále vzhľadom na vývoj situácie taktiež mení, rozvíja... – pozn. prekl.
5 Algoritmus - zdeformovaný arabský výraz al-Chorezmi – je meno stredoázijského matematika, žijúceho v stredoveku. Jeho menom je nazývaná kontinuálna postupnosť úkonov, činov, ktorých vykonanie umožňuje dosiahnutie príslušných cieľov. Taktiež sa algoritmom nazýva aj opis takejto postupnosti činov. Algoritmus je:
-
súhrn informácií, opisujúci charakter pretvárania vstupného toku informácií v každom bloku (module) algoritmu a
-
súhrn mier (pravidiel), riadiacich predávanie tokov algoritmom transformovanej informácie od každého bloku k druhým.
Pod algoritmikou chápeme celkový súhrn čiastkových funkčne špecializovaných algoritmov.
V rámci pojmov, vlastných subkultúre formovanej na princípoch humanitného vzdelávania je termínom„algoritmus“, „algoritmika“ najbližší termín «scenár», pričom ide o scenár mnohovariantný (ďalej ide už iba o mieru mnohovariantnosti tohto „scenára“, t.j., mier neurčitosti: či umožním prekročenie hraníc jej prípustnosti v rámci riadenia procesu, alebo nie. Teda či viem systematicky, metodicky rozlišovať mieru váhy, dominancie jej jednotlivých faktorov, ktoré sa v očiach tzv. „humanitárov“ javia byť ako akože „príliš nerozlíšiteľné“, „chaotické“, čo im ďalej objektívne znemožňuje efektívne riadenie zvoleného procesu, návrh funkčnej procedúry riadenia. Preto sú jedinci s takto zo „školy“ deformovaným svetonázorom systematicky osadzovaní do riadiacich spoločenských pozícií – na programové vytváranie chaosu, kde sa profesionálom, skutočným mannažerom ľahšie loví. Či už v rámci akože „neriadeného, nepredpovedateľného“ trhu, burzy, „nepochopiteľných“ rozhodnutí - „dopustenia“, či záZrakov Boha, správanie sa „neodhadnuteľného“, „príliš rôznorodého“ davu, a pod. Teda: Inžinieri zanalyzujú situáciu a určia:
-
možné scenáre vývoja a parametre v zásade rozhodujúce o realizácii toho-ktorého scenára, či „preskakovaní“ z jedného scenára do druhého - kľúčové parametre riadenia
-
menej pravdepodobné scenáre vzhľadom na objektívne socio-naturálne zákony, alebo
-
takmer vylúčené scenáre, ktoré ale pri zmene konkrétnych definovateľných okolností (kvalite riadenia, zdrojoch,..) je taktiež možné uskutočniť
V prípade asociálneho cieľového vektora riadenia však inžinieri (pastieri, pasáci) za nevyhnutnej miery utajovania skutočných cieľov (z dôvodu vlastnej bezpečnosti) deklarujú voči obetiam aGrecie ciele náhradné, klamné a sústredia pozornosť riadeného stáda na ne.
Viď. dejiny vedenia informačnej vojny – posledných 3500 rokov a jej korene, formy a stratégie v prehistórii. Evolúcia 2 základných koncepcií.)*
6 Viď. prepojenie, rozlíšenie a riadenie automatického a vedomého režimu fungovania jedinca a/alebo kolektívu v rámci procedúr (zásahov) praktickej každodennej sociologickej mechaniky – pozn. prekl.
7 To jest, vzájomnú vertikálno-horizontálnu previazanosť objektívnych socio-naturálnych procesov = dejov = zákonov = zákonitostí. – pozn. prekl.
8 Zvučí, zneje, ladí... Podobnosť pojmov zLadenie Života a sLadenie Života tiež nevyzerá byť náhodná nielen z pohľadu príslušných objektívnych socio-naturálnych matríc, spoludefinujúcich tú-ktorú kultúru... – pozn. prekl.
9 Tak, ako i staré uHorské porekadlo zneje: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory (Zhora, zHora) ozýva.“ – pozn. prekl.
10 VšemohúCnosti… V opačnom prípade sa mu Život zdá akoby neodôvodnene «pruhovaný»: «čierne pruhy» (keď zaostáva, alebo predbieha) sa striedajú so «svetlými» (keď jeho správanie viac-menej zapadá do rytmiky objemnejších procesov).
11 «OPERA“ (tal. opera, doslovne „skladba“) je hudobno-divadelné dielo, založené na syntéze slova, scénického deja a hudby. Vznikla v Taliansku na prelome 16. a 17. storočia. V priebehu dejín jej evolúcie boli vypracované rôznorodé operné formy: ária, recitatív, vokálny zbor, chóry, orchestrálne čísla (ouverture, antrakte). Niekedy opera zahrňuje baletné scény, hovorený dialóg a melodrámu. Druhy opery: historicko-legendárna, héroicko-epická, národno-rozprávková, lyricko-existencionálna a iné. Niektoré druhy opery sú tesne zviazané s príslušnou národnou kultúrou a epochou - talianska opera-seria (vážna), opera-buffa (komická), francúzska veľká (grand) opera, opera-komique, lyrická opera, nemecký a rakúsky Singspiel, anglická baladická opera. (Ich skladatelia: ITA - Monteverdi, Scarlatti, Rossini, Donizetti, Puccini, Verdi; FR – Bizet; DE – Wagner; ENG – Britten, AT – Mozart, Strauss, SK - Cikker, Suchoň, CZ – Smetana, Dvořák, Janáček, Martinú.)* Prvé ruské opery sa objavili v 2. polovici 18. stor. Klasické diela operného žánru v Rusku vznikli v 19. stor. V tom istom období boli vytvorené aj národné opery na Ukrajine a začiatkom 20. stor. v Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku (najvýznamnejší skladatelia: Rimskij-Korsakov, Musorgskij, Čajkovskij, Prokofiev, Šostakovič)*» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, r.2000).
12 Takýmto príkladom kooperujúcej úlohy hudby je pieseň „Dubina“ («Oj, dubina, buchneme; oj, zelená, sama išla, … oblečme…» alebo v burlackom variante «my po brehu ideme, slniečku pieseň spievame…». Takisto hudba v armáde a vojenskom námorníctve bola prostriedkom riadenia vojsk na bojovom poli, pri pochode a pod. (Kosci a hrabačky na lúke, na poli, pltníci, drevorubači..., no u nás sa hodne spievalo na dedinách najmä večer po príchode z práce na roli, keď sa ľudia pospolití takto znova zlaďovali a uvoľňovali – liečili sa zvukovými vibráciami podobne, ako je to dnes v móde napr. spievaním meditačných mantier... Hlavne dlhé ťahavé trávnice, keď starší muži väčšinou basom začali a postupne sa ženy i deti pridali. I preto duch náš spoločný - piesňe ľudové, folklór na dolinách pod strechou ochrany hôr slovenských, tak mocným sa rozvinul i zachoval.)*
13 Cca. 20 - 20 000 Hz. Základom ladenia hudobných nástrojov je tzv. komorné „a“ (440 Hz – aj keď by to malo byť podľa určitých názorov 432 Hz, čo viac súznie s prírodou). Nižšie frekvencie spadajú do pásma tzv. infrazvuku a vyššie do ultrazvuku. Napr. slon vníma aj v časti infrazvukového pásma a napr. delfíny a netopiere v ultrazvokovom pásme až do 150 000 Hz. – pozn. prekl.
14 Tepelné, elektromagnetické (atómy a molekuly z ktorých sa skladá každá bunka sú vždy nevyhnutne zdrojom elektromagnetického žiarenia), radiačné, pachové, gravitačné, zvukové, informačné atď., ktoré sa v rámci koherencie, superpozície a ďalšich pravidiel mechaniky kmitania-vlnení, spájajú do jedného celku prijímania a vyžarovania v rôznych frekvenčných pásmach zároveň, vytvárajúc tak zdroj, prijímač a transformátor - objekto-subjekt v jednom. Mozog sa pritom javí byť tekuto-kryštalickou anténou a srdce ho „oživuje“ podobne, ako časovač oživuje procesor u syntetických systémov (PC). Dych..., duch je tak spolu s inými funkciami, frekvenciami biologického organizmu viazaný na násobky tohto časovača. Vyzerá, že niet procesu, funkcie bez frekvencie. Ani v organizme, ani vo vesmíre, uniVers-e. Zatiaľ vo vede nepoznáme precedens, kedy by existovala nejaká forma matérie (včítane „duchovnej“), ktorá by bola bez príslušnej frekvencie obnovy. Preto i UniVers - Verš dáva básni, deju Život, nosnú frekvenciu svoju. Viď. staré ľudové: „Choď za nosom..“ T.j., nie len za hmatom, chuťou a pachom, ako základnými vnemami, zmyslami... – dopl. prekl.
15 Zvuk sú mechanické vlnenia-kmitania: v termínoch fyziky „pozdĺžne (longitudinálne) vlny“ sú kmitania stláčania a uvoľňovania prostredia v smere šírenia čela vlny.
16 Diagnostiky umožňujúcej vopred určiť, predpovedať, predikovať vnútornú chybovosť materiálov, a tým náklonnosť mechanizmu, konštrukcie k zlomom a poruchám - tu konkrétne oblasť Akustického projektovania – inžinierstva.
Prognostiky, predpovede, v staroveku technológie „proroctva, proROKovania, prorOKOvania“... – pozn. prekl.
17 Technicky z gr. „prakticky“, ktorému predchádza theória (gr. „pozorovanie“) objektívnych socio-natrálnych zákonov, na základe ktorých je vypracovaný viac-menej objektívnej realite adekvátny model zobrazenia a riadenia skúmaného javu = deja = procesu = zákona (a/alebo skupiny javov...) , ktorý je následne vzhľadom na funkčnosť dosahovania jeho riadenia (v prípustných odchýlkach) kontinuálne optimalizovaný z pohľadu presnosti, efektívnosti, časového oneskorenia, energetickej náročnosti atď. Toľko k VEDECKĚMU prístupu skúmania a následného modelovania a riadenia „viditeľných“ i ZATIAĽ nedostatočne „viditeľných“ procesov nášho uniVersa. – dopl. prekl.
18 Ergonomika, ergonomičnosť – kompatibilita s človekom v zmysle pohodlia (komFortu)* používania a zdravotnej nezávadnosti.
Konkrétne oddelenia akustického projektovania automobilových firiem sa zaoberajú nielen všeobecným znižovaním hluku a šumov, vytváraných automobilom pri rôznych režimoch jeho fungovania, ale i tým, aby v zvukovej emisii automobilu neboli disonancie (nesúlady, disharmónie)* a vyžarovania na frekvenciách, škodlivých alebo nepríjemných pre človeka. (Lídrom v tomto výrobnom segmente bola a je automobilka Rolls-Royce, zamestnávajúca špecialistov s vysoko vyvinutým sluchom a citom pre zvukovú harmóniu... napr. aj zatvárania dverí.)*.
19 Čo sa týka napr. parametra (veličiny) intenzity a tvaru poľa, podliehajú tieto formy „mathérie“ samozrejme tiež príslušným zákonom fyziky. Napr. v gravitačnom poli klesá jeho intenzita nie lineárne, ale so štvorcom vzdialenosti od zdroja... Viď. analógie v elektromagnetických poliach, či zákony hydromechaniky a hydrodynamiky používané v mechanike vákua, ako (podľa niektorých vedcov) najkoncentrovanejšej formy hmoty (paradoxne pre iných vedcov) a pod. – pozn. prekl.
20 V ezoterike tzv. „vibrácie“, slovensky kmitania, resp. vlnenia príslušného prostredia, či pre väčšinu populácie dostatočne presne, alebo ZATIAĽ nedostatočne presne vnímaného poľa a/alebo meraného technickými pomôckami („protézami“ – vyladený, dostatočne vnímavý človek, zharmonizovaný so Životom, tieto nnedokonalé náhrady vlastných vysokorozvinutých nielen základných piatich zmyslov proste nepotrebuje). – pozn. prekl.
21 Sneží... SneŽi. V rasprávkach i „SNEnie ŽIvota“. Odpočinok príRody.. i ČeloVeka. Spracovávanie toho, čo celovek, občina zažila za rok i vek... – pozn. prekl.
22 «HARMÓNIA, „symMETRIA“ (gr. harmonia, symmetria - spätosť, ladnosť, súrozmernosť), súmernosť častí, splývanie - kompozície rôznych komponentov objektu do jediného organického celku.
HARMÓNIA - výrazové prostriedky hudby, postavené na spájaní tónov do súzvukov a na spojení súzvukov v ich postupnom plynutí. Základný typ súzvuku je akord. Harmónia sa strojí podľa príslušných zákonov súladu v mnohohlasnej hudbe ľubovoľného zloženia – homofónii, polyfónii. Výučba harmónie je jednou z hlavných častí teórie hudby» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, r. 2000).
23 «DISONANCIA (fr. dissonance, od lat. dissono – znejem neladne), v hudbe nesúrodé, intenzívne súčasné zvučanie rôznych tónov» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, r. 2000)
24 Vo vyššom manažmente klasická poučka: „Nie postupne zdola nahor sa prepracuj, ale najvyššie veci sa čo najrýchlejšie pochopiť snaž i podľa toho miestne konaj. Ostatné sa vo vleku riadenia podstatných dejov, samo vyrieši.“ Modlitba múdreho: „Bože, rozlíšiť mi pomôž podstatné od nepodstatného“, ...bo viem, že „ak drobnosti a veci nepodstatných 95% riešiť budem, nikdy sa v zajatí ilúzie k spokojnosti nedopracujem a v strese zbytočnom zo života zídem.“ Jednoducho: „Riešiť treba podstatné, a nie hlúposti“. Dopredu i vzad pozerať, STÁLE tak žiť - „prorokovať“ (proGnostikovať), teraz konať, a nie tupo sa momentom opájať. „Včera skoro, zajtra neskoro“ a pod.. - toľko k téme z múdrostí ľudových... – pozn. prekl.
25 A dôsledkom snahy ľudí smerom k dokonalosti zobrazenia Života prostredníctvom umeleckej tvorby, boli vypracované technické prostriedky synchronizácie zvukového záznamu a videozáznamu, následkom čoho sa stala hudba neodeliteľnou súčasťou umenia kinematografie a umenie kinematografie sa v tomto stalo podobné opernému.
26 Scénický znamená: upravujúci miesto deja podľa potrieb, pripravujúci miesto činu vzhľadom na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Cieľová Zmena Mier (času, miesta, konštelácie subjektov a objektov, ich úloh, oblečenia, nálady... naladenia, až po cielené systematické riadenie zmien vo vnímaní „hry“ samotným publikom, hoc i s cieľom vytvorenia priameho opaku pôvodného cieľa hry), inFormácia, transformácia aktuálnej reality na budúcu, či aktuálna zmena pohľadu na minulosť, a tým zmena (prípadne riadená ilúzia, „mágia“) vytvorenia inej tendencie vývoja budúcnosti, čím sa v konečnom dôsledku preprojektuje jej smerovanie, osud skupiny chytenej do konkrétnej ilúzie (alebo oslobodenej od reality). (A)sociálna mágia antických a iných starovekých kultov v umeleckej praxi, remesle remesiel „u-mení“ (čoho?) riadenia kultúry. Moderne - (a)sociálne inžinierstvo. Preto nielen z rozmaru smerovali po tisícročia najväčšie investíce his-tóra-ických „Maecenasov“, gramotnejších j“elít“ systematicky do umenia. Nie pre zachovanie hodnoty peňazí, čo je vec pri riadení na tejto úrovni treťoradá... Dnešné celevriťky a pOslanci, kopírujúci nechápavo podstatu „biznisu s umením“ pre vytvorenie zdania svojho spoločenského statusu, sú humornou témou pre profesionálov, na zobrazenie newcomerom lapsusu amatérov. – dopl. prekl.
27 Jedna z definícii: «architektúra je zMeravelá hudba v kameni» sa v opernom umení premieľa v tom zmysle, že dekorácie sú rôznorodosťou architektúry, a preto, súc osobitým druhom hudby, musia zodpovedať i hudbe opery, i opere celkovo.
28 V r. 2003 Valerij Gergiev uviedol v Mariinskom divadle v St. Petersburgu operu Sergeja Prokofieva „Vojna a mier“. Toto predstavenie charakterizovala prakticky úplná neprítomnosť dekorácií. V súvislosti s vyššie uvedeným nás to stavia pred otázku: Prečo sa v tomto predstavení opera - v celej plnosti jej jednotlivých zložiek - nekonala?
-
sú v istom zmysle chybné libreto opery a hudba S. Prokofieva, že sú nespôsobilé sa vzájomne zlúčiť, resp. zlúčiť sa so scénickým dejom a dekoráciami?
-
alebo sa V. Gergiev zbavil dekorácii preto, že nevníma a nechápe prejavy Života v opernom umení?
-
alebo V. Gergiev všetko toto vníma i chápe, no vedome sa zúčastňuje na procesoch rozkladu človeka takouto «modernou kultúrou»?
29 To jest, typ významovej a kompozičnej výstavby s princípmi, spoločnými určitému okruhu umeleckých diel, druh umeleckého diela; obrázok zo života umelecky spracovaný. – pozn. prekl.
30 Opera, operné – rovnaký koreň slova „oper“ aj so slovom operovať – t.j., konať, pôsobiť, riadiť situáciu – dej. – pozn. prekl.
31 čo je to chorovod – pozri poznámku pod čiarou k názvu tejto Poznámky – Podkapitoly – pozn. prekl.
32 S ustanovením na Rusi (týka sa to aj nás)* moci biblickej koncepcie zotročenia všetkých bola národná mágia chorovodu v konečnom dôsledku vytesnená energetickým dojením pasených a nabudzovaním biblického egregoru na princípe cirkevnej ritualizácie, alebo „politických školení“ marxizmu (či aktuálne ideologických školení „moderného“ západného korporátno-démonkratúrneho pseudohumanizmu)*. Následne bola do tohto procesu energetického vydojovania a vybičovávania emócií (nabudzovania „ducha“, nimi projektovaného „boha“, „idei“..“aDei“)* a programovania psychiky zapojená televízia a internet. V perspektíve možno do tohto procesu zapojiť aj interaktívnu tElEvíziu s virtuálnymi moderátormi a „kreslenými filmami“ (interaktívnymi hrami - virtuálnymi svetmi)*, podľa individuálnych zákaziek (s príslušnými cieľmi voči definovanej cieľovej skupine – objektu riadenia, upravujúc tak jej dlhodobé a krátkodobé stereotypy vnímania, algoRytmiku spracovávania informácií i emócií ad hoc (podľa potreby a?sociálnych inžinierov – projektantov.)*
Informační báze KSBPřed bědami se nesehni, na Boha se spolehni.
Historie není věda, historie je v davově-"elitárních" společnostech nástroj řízení.
Nikdy nevíte, před jakými neštěstími Vás zachránila obyčejná smůla.