2.6.2020
VP SSSR
Hoci samotní filozofovia Západu, majúci na svojom konte mnohé nesporné úspechy v rozvoji kultúry chápania sveta, si neuvedomovali bezvýchodiskovosť ciest rozvoja filozofickej tradície biblickej kultúry vcelku, no tento fakt bol vidno z iného uhlu ešte v epoche pred sformovaním marxizmu.
V 19. storočí žil v Rusku Alexej Stepanovič Chomjakov (1804 — 1860), jeden z ideológov takzvaných «slavianofilov», básnik, a okrem toho aj profesionálny filozof (člen-korešpondent Imperátorskej akadémie vied), no skutočný Rus1, a nie imitátor-«západník». Ničmenej, vyššie citovaný „Filozofický slovník“ spomínajúc «západníka» P.J.Čaadajeva (1794 — 1856), nespomenul medzi filozofmi aj A.S.Chomjakova, ponechávajúc tak jeho meno a práce upadnúť do zabudnutia. Dôvodom prečo nechali A.S.Chomjakova a jeho práce upadnúť do zabudnutia bol jednak strach marxistov pred skutočnou Ruskou filozofiou, ale aj ignorantstvo a nafúkanosť, v dôsledku čoho — z ich pohľadu — vo filozofickej tradícii Ruska, a konkrétne tej ruskej, nie je nič vlastného a významného2.
No napriek takýmto názorom je užitočné obrátiť sa k prácam A.S.Chomjakova v súvislosti s problematikou, ktorú skúmame. Svoj pohľad na západnú filozofiu a, konkrétne, na filozofiu G.Hegela on vyjadril takto:
«V samotnej idei komunizmu (podľa kontextu sa majú na mysli západné učenia tých rokov: — naše spresnenie v citáte) sa prejavuje jednostrannosť3, ktorá leží ani nie natoľko v rozume mysliteľov, ako v jednostrannosti pojmov, zdedených z doterajšej histórie západných národov. Veda sa len snaží dať odpoveď na otázku zadanú Životom, a odpoveď nachádza jednostrannú a neuspokojivú, pretože jednostrannosť ležala už v otázke zadanej pred 13 storočiami germánskou družinou, ktorá dobila rímsky svet. Myslitelia západu sa točia v nekonečnom kruhu
Žiť bez filozofie! zrieknuť sa odkazu toľkých storočí! zanechať svoj, t.j. novonemecký, život bez akéhokoľvek obsahu! To bolo neznesiteľné. Hegel v mimovoľnom sebaklame vytvoril kolosálny prízrak svojej Logiky5, dokazujúc veľkosť svojej geniality veľkosťou svojho omylu» („Názor Rusov o cudzincoch”, citované zo zborníka: A.S.Chomjakov, „O starom i novom“, Články a eseje, Moskva, r. 1988, str. 119, 120, komentáre v citáte sú naše).
Tento článok bol prvý raz publikovaný v r. 1846. „Manifest komunistickej strany“ K.Marxa a F.Engelsa — «prvý programový dokument vedeckého komunizmu» — bol publikovaný o dva roky neskôr v r. 1848. To znamená, že hodnotenie marxizmu a tým aj hodnotenie následkov jeho použitia bolo v Rusku dané skôr, než marxizmus získal svojráz, odlišujúci ho od ostatných filozofických systémov a vieroúk.
Táto okolnosť ale vedie k otázke, prečo teda nebola v Rusku vypracovaná alternatíva, ktorá by dokázala zamedziť vtrhnutiu marxizmu do Ruska a tým samotným aj ochrániť ľudstvo pred marxizmom a hitlerizmom?
Aby sme to správne pochopili a pochopili názor A.S.Chomjakova o «komunizme», treba obrátiť pozornosť na to, že A.S.Chomjakov chápal pod «družinou», «asociáciou» vynútené zjednotenie jednotlivcov do kolektívu vôľou vodcu a jeho pomocníkov (prinajmenšom dobrovoľne-nasilu, pretože nebolo kam ujsť), a pod občinou — dobrovoľné zjednotenie ľudí, ktorí cítia a chápu, že zjednotením svojich vedomostí, zručností a možností, môžu vytvoriť celkovo pre občinu a každého jej člena inú kvalitu života, ktorú by nikto z nich osamote nedosiahol, ani všetci spolu pod diktátom vodcu so železnou vôľou.
V tejto súvislosti je nutné tiež spomenúť, že A.S.Chomjakov nevidel zmysel ľudského života, a teda aj občiny mimo relígie a zaviedol do ruskej filozofie i bohoslovia ruskej pravoslávnej cirkvi termín «súbornosť», hierarchicky objímajúci pojem «občina».
«SÚBORNOSŤ (katolíckosť) (gréc. katholikos — všeobecný), jeden z hlavných príznakov kresťanskej cirkvi, fixujúci jej automatické chápanie ako všeobecnej, univerzálnej («jedna, svätá, súborná a apoštolská cirkev» — Nicejsko-Konštantínopolský symbol viery, 4 st.). Skúmajúc súbornosť ako špecifické dedičstvo pravoslávnej tradície (súbornosť ako súhrnný intelekt «cirkevného národa» na rozdiel od náboženského individualizmu protestantstva a autoritárstva pápeža v rímsko-katolíckej cirkvi) A.S.Chomjakov interpretoval súbornosť ako všeobecný princíp usporiadania bytia, ktorý charakterizuje množinu zhromaždenú silou lásky do «slobodnej a organickej jednoty» (v sociálnej filozofii bolo najväčšie priblíženie k tomuto javu pozorované v kresťanskej občine). Pojem súbornosť bol ruskou náboženskou filozofiou osvojený koncom 19. — 20. st.» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na kompaktnom disku, r. 2000)
A ako ukázala následná história, marxistický «komunizmus» vo všetkých krajinách, ktoré sa ho pokúsili vybudovať, ležal v duchu A.S.Chomjakovom karhanej filozofickej tradície a jej praktického použitia na riešenie problémov spoločnosti. Rozdiel medzi všetkými krajinami, kde marxizmus prišiel k moci, bol iba v charaktere, čase trvania a závažnosti spoločenskej pohromy, ktorú si museli ich národy pretrpieť v dôsledku nasmerovanosti filozofie marxizmu proti Životu.
A.S.Chomjakov, okrem toho objasnil aj príčiny krízy celej západnej filozofickej vedy, ktorá sa najvýraznejšie prejavila v prácach G.Hegela6. V rovnakom článku „Názor Rusov o cudzincoch“ A.S.Chomjakov hovoriac v mene ruskej „elity“, odchovávanej od čias Petra I. na západnej kultúre, s horkosťou poznamenal:
«To VNÚTORNÉ VEDOMIE, KTORÉ JE OVEĽA ŠIRŠIE, NEŽ TO LOGICKÉ (zvýraznené nami v citáte: «logické vedomie» v preklade do ruštiny znamená — slovne sa vyjadrujúce vedomé myslenie, vnútorný monológ človeka na úrovni vedomia v jeho psychike) a ktoré vytvára osobnosť každého človeka, tak isto ako každého národa — to sme stratili. Ale aj úzke logické vedomie nášho národného života nám nie je dostupné z mnohých príčin: pre naše hrdé opovrhnutie k tomuto životu, pre neschopnosť čisto racionálnej vzdelanosti chápať živé javy a dokonca aj pre absenciu údajov ktoré by mohli byť podrobené analýze. Nehovorím, že takéto údaje nie sú... ale všetky sú také, že nemôžu byť pochopené umom, vychovaným cudzozemskou mysľou a vkuté do cudzozemských systémov, ktoré nemajú nič spoločné so základmi nášho prastarého duchovného života a nášho prastarého osvietenstva
To, že A.S.Chomjakov mal pravdu vo svojom konštatovaní, že vzdelaná vládnuca „elita“ Ruska stratila kultúru obrazného myslenia, ktorej rozvoj je nevyhnutný na prekonanie krízy slovnej abstraktno-logickej filozofie a pre jej návrat do reality Života, to sme konkrétne preukázali na príklade symbolicko-obraznej predstavy v obraze dialektickosti Života ako takého.
To isté vyjadrenie A.S.Chomjakova o vnútornom nelexikálnom (neverbálnom) vedomí v mnohom vysvetľuje fakt, prečo sa v Rusku skôr než marxizmus nemohla objaviť spôsobilejšia a tvorivá kultúra pravdoverného chápania sveta. Neplodnosť filozofickej vedy ruskej „elity“, ktorá za viac ako 50 rokov7 nedokázala ani odraziť, ani prekonať vpád marxizmu do Ruska, boli len čiastočne spôsobené príčinami, ktoré vymenoval A.S.Chomjakov. Okrem nich existovali aj ďalšie:
Keďže biblické a marxistické texty — sú dve tváre tej istej doktríny zotročenia všetkých majiteľmi judejského8 rasizmu, tak aby bolo možné vystúpiť nad marxizmus, bolo nevyhnutné prehodnotiť aj Bibliu (čo nedokázal urobiť ani sám A.S.Chomjakov): nie je možné sa ochrániť a oslobodiť od marxizmu, a pritom sa nechrániť pred Bibliou a neoslobodiť sa od jej konceptuálnej moci9.
Táto jednota marxizmu a Biblickej doktríny bola preukázaná na vzájomnom súlade starozákonných textov Kazateľa a «zákone negovania negácie» „dialektického“ materializmu, a tiež v iných prácach VP ZSSR, v ktorých bolo preukázané, že na základe „vedomostí“, ktoré predkladá marxistická filozofia a politekonómia, nemožno zavládnuť mocou nad procesmi organizácie samoriadenia spoločnosti.
V období nadvlády marxizmu v ZSSR marxizmus starostlivo chránil aj nadvládu Biblie. A predstavitelia biblických kultov podliehali represiám nie pre podstatu vierouky, ktorú kultivovali, ale pre časovú nenáležitosť ich snáh.
A sociologická doktrína Biblie a v nej vyjadrená filozofia boli v ZSSR mimo kritiku pre ich podstatu: boli zamlčované (práce teológov boli zamknuté v špeciálnych schránkach svetských knižníc, a cirkevnej hierarchii nebolo dovolené ich široko propagovať v spoločnosti) alebo naprázdno vysmievané10.
A to čo je vysmievané, nemôže byť predmetom seriózneho rozboru, posúdenia a kritiky, a zostáva nedotknuteľné do „lepších“ časov. Okrem toho «zakázané ovocie najviac chutí», a preto k momentu oficiálneho pádu ideologickej moci marxizmu v r. 1991, mnohí straníci-marxisti sami dozreli do stavu, aby sa vrátili do lona biblických cirkví: podaktorí ako ovečky, a podaktorí aj ako pastieri.
Po roku 1991 — z uhla pohľadu spoločných majiteľov Biblie a marxizmu — nastali na území ZSSR „lepšie“ časy, a lídri KSRF11 ak aj nestoja v chrámoch ako «svietniky» na všetkých dvanásť cirkevných sviatkov, tak hovoria o svojej pripravenosti k spolupráci s biblickou cirkvou12 vo veci obrodenia Ruska, a zo straníckych dokumentov odstránili požiadavku ateistického presvedčenia u svojich prívržencov, čím napomohli spolupráci cirkví materialistického a idealistického ateizmu13 v rámci spoločnej stratégie zotročenia všetkých majiteľmi a pohlavármi Biblicko-marxistického projektu.
Ale prekonanie krízy vedeckej filozofie si žiadalo podmienky, v ktorej sa pustí do filozofie a bude sa ňou dennodenne a neprestajne zaoberať (t.j. obľúbi si múdrosť Života, ak nepoužijeme grécke slovo «filozofia» a nebudeme pod «filozofiou» rozumieť dnes existujúce pseudovedecké táraniny, od ktorých vädne duša a deformuje sa rozum ľudí) samotný národ regionálnej civilizácie Ruska, príslušníci prostého ľudu, a nie samostatní myslitelia (spriaznení so samozvanou „elitou“) cudzí a nepochopiteľní pre prostý ľud. Takéto podmienky nastali v ZSSR až behom stalinskej a ďalších epoch, a jedným z výsledkov je aj táto práca.
No A.S.Chomjakov ešte napísal:
«Veda u nás postupuje pomerne ďaleko. Začína sa oslobodzovať od miestnych cudzozemských prameňov14, s ktorými bola zmiešaná vo svojom počiatočnom veku. Ako dospieva a pevnie, musí sa snažiť o zjednotenie s ruským osvietenstvom, ktorého priezračná hlbina (vytvorenie čistého a ranného kresťanstva15) sama môže zahojiť hlbokú ranu nášho vnútorného rozpoltenia. Už je nám dovolené spoliehať sa na vlastnú živú vedu, na vlastné slobodné umenie, na vlastné pevné osvietenstvo, zjednocujúce do jedného život i vedomosti; a presne tak isto sa rodné osvietenstvo prejaví aj v obrazoch i, takpovediac, v odeve ruského života. Videné — je vždy len obalom vnútornej mysle. (...)
Potom bude u nás to životne dôležité vedomie, ktoré je nevyhnutné pre každý národ a ktoré je obšírnejšie a mocnejšie od formálneho a logického vedomia. (…)» (A.S.Chomjakov, „Názor cudzincov o Rusku”, z vyššie citovaného zborníku, str. 103).
Z knihy Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty
Poznámky:
1 Ruských ruskojazyčných filozofov-západníkov a «všeľudí» (svetoobčanov*) prozápadného smeru – nezaraďujeme k ruskej tradícii rozvoja filozofickej vedy.
2 Táto selekcia: spomenúť «západníka» Čaadajeva, a zamlčať «slavjanofila» Chomjakova — je jedným z mnohých praktických prejavov judejského rasizmu v marxizme, krytého v ignorantskej spoločnosti, ktorá zabudla na svoje dejiny a svojich hrdinov, nezáväznými táraninami o «internacionalizme»:
-
propagovanom pre všetkých ako náuka o rovnosti ľudskej dôstojnosti každého, bez ohľadu od národnej a rodovej príslušnosti;
-
no v internom kruhu marxistov-«ezoteristov» chápaný ako medzinárodný-internacizmus, t.j. NE-príslušnosť skutočných internacistov ani k jednému národu Zeme, čo je základ pre cielený mafiózny i štátmi organizovaný parazitizmus na ich živote.
3 Subjektivita, predpojatosť, obmedzenosť. – pozn. prekl.
4 K tomuto bola v citovanom vydaní pridaná poznámka, v ktorej sa píše, že reč ide o utopickom socialistovi Robertovi Owenovi (1771 — 1856). Bol organizátorom pracovných komún (najhlavnejšie — „New Harmony“ v USA 1825-1829 a „Harmony Hall“ vo Veľkej Británii 1839-1845), ktoré stroskotali.
5 V citovanej publikácii je slovo «Logiky» uvedené bez úvodzoviek. Jedna z prác G.Hegela má názov „Veda o logike“ (1812 — 1816). Možnože v publikácii je chyba a A.S.Chomjakov mal na mysli túto prácu, a nie logiku ako súčasť algoritmiky psychiky samotného G.Hegela, nakoľko slovo je uvedené s veľkým začiatočným písmenom.
6 «Žiadna ľudská sila nezviaže fenomenológiu Hegela s jeho logikou» (A.S.Chomjakov, „Názor cudzincov o Rusoch”, citovaný zborník, str. 91): „Fenomenológia“ a „Logika” — skrátené názvy dvoch prác G.Hegela.
7 „Manifest komunistickej strany“ vyšiel v Európe na svetlo sveta v r. 1848. „Kapitál“ (1. zväzok, pripravený samotným Marxom) vyšiel v Európe na svetlo sveta v r. 1867, a jeho prvé ruské vydanie vyšlo v Petrohrade v r. 1872 vo vydavateľstve N.P.Poljakova.
8 Kým v slovenskom jazyku sa paušálne používa slovo „žid“ pre každého človeka, ktorý má niečo spoločné s židovskou kultúrou alebo rodovou príslušnosťou, tak v ruskom jazyku existujú tri odlišné výrazy: 1. slovo „žid“ stelesňuje tie najhoršie ľudské vlastnosti, ktoré boli kedy židom vyčítané (najmä chamtivosť a špekulantstvo), 2. slovo „jevrej“ predstavuje tú časť židov, ktorí sa hlásia k judaizmu, ale nedržia sa tradície a žijú svetsky, 3. slovo „judej“ predstavuje židov, ktorý žijú podľa ich náboženského zákona a tradícii. Keďže biblická civilizátorská misia je zverená práve tretej skupine – judejom, budeme aj v nasledujúcom texte používať práve tento ekvivalent slova. Skutočnými „dôstojníkmi na bojovom poli“ sú práve judeji a ich „predstavení“, preto tí, ktorí sa v ruskom jazyku označujú ako jevreji a židia (príliš asimilovaní s nežidmi, „otupené“ náradie), sa v dejinách často stávajú obeťami rôznych represií a pogromov, ktoré sa zvyknú v dejinách periodicky opakovať. – pozn. prekl.
9 Do polovice 20. storočia spomedzi všetkých, čo zanechali písomnú stopu v dejinách a spomedzi široko známych spisovateľov — vo svojom pohľade na svet sa nad Bibliou povzniesli len A.S.Puškin a M.A.Bulgakov (L.N.Tolstoj bol k tomu blízko, ale nedokázal to). Vo svojej podstate oni už nepatria do biblickej kultúry, či už je v cirkevno-kultovej alebo svetskej forme marxizmom totalitno-ideologizovanej spoločnosti, alebo vo forme „de-ideologizovanej“, takzvanej «občianskej spoločnosti».
10 Čomu boli príkladom opakované reedície „protináboženských“ prác L.Taksilja „Zábavná Biblia“, „Zábavné Evanjelium“, J.Jaroslavskogo (Gubeľmana) „Biblia pre veriacich i neveriacich“, rad diel Marka Twaina.
11 Komunistická strana Ruskej Federácie.
12 Týždenník „Ekonomika a život“, № 29, r. 2001 opublikoval článok „Z protivníkov spojenci“. V ňom A.G.Kuzmin, «ekonóm-marxista» (jeho vlastná charakteristika svojho presvedčenia) z Južného Sachalinu, píše nasledovné:
«Komunizmus a pravoslávie sú vo svojej postate príbuznými duchovnými spojkami Ruska. Úloha RPC v zjednocovaní krajiny, hájení jej celostnosti, slobody a nezávislosti je neoceniteľná. Teraz pravoslávne a moslimské náboženstvo v mnohom zbližuje ich typický duch kolektivizmu (občiny), nesúhlas s obohacovaním sa ľubovoľnými prostriedkami, snaha o spravodlivosť, rovnosť a vzájomnú úctu ľudí.
Komunistická ideológia a pravoslávie má jeden spoločný cieľ, konečný výsledok — a to je humánny (t.j. slobodný), úplne a všestranne rozvitý človek. Rozdiel je len v tom, že klasický (humanizmus*) vidí jeho dosiahnutie z pozície dialektického materializmu cez formuláciu „človek — výroba — humánny človek“, a cirkevný humanizmus zasa cez formuláciu „človek — Boh — humánny človek“. Pravda, úlohu prostredníkov Boha v materiálnom stelesnení na seba prijímajú služobníci cirkvi. Z pozície ateizmu nie je celkom jasné, prečo to, čo sa chápe ako Boh, nemôže silou svojej všemocnosti vkladať humanistické direktívy (prikázania) do človeka už pri jeho počatí. Je nespravodlivé robiť z pozemského života cvičisko na testovanie a zvádzanie ľudského ducha. Život smrteľníka môže byť krásny aj na zemi. To je už ale cieľ komunizmu.
Avšak jednotný cieľ robí z komunistickej a pravoslávnej ideológie objekty nezmieriteľnej vojny zo strany ideológie imperialistickej nadvlády. Veď imperializmus a jeho formulácia „peniaze — trh — peniaze“ nemajú v sebe miesto pre humánneho človeka»
Tí, čo s tým súhlasia by si mali prečítať aj Bibliu, aj práce klasikov marxizmu a porozmýšľať nad tým, ako tieto dva systémy zombírovania môžu zabezpečiť pre človeka slobodný rozvoj a dosiahnutie jeho dokonalosti (za života, nie po smrti! *)
13 Materialistický ateizmus hlása priamo: «Boh neexistuje!». Idealistický ateizmus ten hlása: «Boh existuje!» — no zmysel vierouky, ktorú v ľuďoch kultivuje je taký, že skutočného Boha, toho ktorý je, očierňuje, čím zamieňa v srdciach veriacich pravdivé predstavy o Bohu a na základe klebety plodí kolektívnu duchovnosť — t.j. egregor, pod mocou ktorého aj veriaci existujú, v odpadlíctve od Boha.
V reálnych dejinách idealistický a materialistický ateizmus, súc dvoma druhmi nepravdy, sa medzi sebou úporne a nemilosrdne bijú, bez možnosti zdolať svojho protivníka v dôsledku ateizmu na oboch stranách. Otvorená spolupráca medzi nimi býva zriedkavá, vždy býva len vynútená a orientovaná na dosiahnutie nejakých blízkych a strategicky nevýznamných cieľov. Sú to dva umelo a cielene pestované «dialektické» protiklady, riadené treťou silou.
14 T.j. od tých foriem, ktoré boli vlastné jej výdobytkom na mieste ich vzniku.
15 T.j. pre A.S.Chomjakova nebolo historicky sformované kresťanstvo čistým kresťanstvom, hoci konkrétne rozdiely medzi čistým a cirkevným kresťanstvom neodhalil a preto nechápal, a následne ani nevyjadril svoje chápanie čistého Kresťanstva.
_
Informační báze KSBPřed bědami se nesehni, na Boha se spolehni.
Historie není věda, historie je v davově-"elitárních" společnostech nástroj řízení.
Nikdy nevíte, před jakými neštěstími Vás zachránila obyčejná smůla.