19.9.2016
14. Sloboda v predurčení
Ako musí byť jasné z už skôr vysvetleného, pre psychiku jedinca celkovo a proces jeho myslenia, predovšetkým, sú charakteristické osobitosti, ktoré sa nedostali do zorného poľa dianetiky a scientológie podľa Hubbarda. Оbjektívnosť existencie týchto osobitostí, podmieňujúcich celú osobnú psychickú kultúru jedinca, spôsoby jeho vstupu do kolektívnej psychiky spoločnosti a biosféry i mnoho iného jak v osobnom, tak aj v spoločenskom živote, určuje potrebu pozrieť sa z iného uhla pohľadu predovšetkým na principiálne tézy dianetiky podľa Hubbarda, vzťahujúce sa na súčinnosť analytického a reaktívneho rozumu a podmienenosť správania sa jedinca jeho engramovоu batožinou.
Ako už bolo skôr poznamenané, slovo «intelekt» je v dianetike synonymom rozumu v zmysle, určenom už skôr uvedenou základnou tézou I:
«I. Rozum prijíma, nastoľuje a rieši problémy, spojené s prežívaním.» — „Dianetika“, str. 401.
V súlade so základnou tézou II, takisto uvedenou v „Dianetike“, rozum, intelekt jedinca sa považuje za systém, pozostávajúci z dvoch komponentov s odlišnou funkciou.
«II. Аnalytický rozum počíta, opierajúc sa o rozdiely. Reaktívny rozum počíta, opierajúc sa o stotožnenia.»
No rôzna funkčnosť analytického a reaktívneho rozumu má aj druhú stranu. V súlade s názormi dianetiky a scientológie reaktívny rozum:
-
preberá na seba riadenie správania sa jedinca o to viac, čím viac stráca svoju funkčnosť «аnalyzér» (аnalytický rozum) vplyvom nejakých príčin, nepodmienených už v psychike prítomnými engrammami (pri formálnom zápise tejto tézy sa vždy napĺňa rovnica: «aktivita celkového rozumu» = «podiel aktivity, pripadajúci na reaktívny rozum» + «podiel aktivity, pripadajúci na analytický rozum»);
-
potláča prácu analytického rozumu tým intenzívnejšie, čím aktívnejšie okolnosti (v ktorých sa nachádza jedinec) restimulujú už v psychike sa nachádzajúce engrammy, s ktorými operuje reaktívny rozum.
To prvé poukazuje na to, že ten informačný podsystém v psychike jedinca, ktorý v dia-
netike a scientológii dostal názov «reaktívny rozum», pri pohľade z uhla dostatočne všeobecnej teórie riadenia, predstavuje prostriedok havarijného riadenia, spúšťajúci sa v kritických situáciach a skutočne zabezpečujúci prežívanie jedinca.
No z uhla pohľadu tej istej teórie riadenia, ak v nejakom systéme sa prostriedky havarijného riadenia spúšťajú v režime, ktorý je pre užívateľa alebo pozorovateľa stálym systematickým režimom normálneho riadenia, tak to značí jednu z dvoch možností:
-
buď tvorca systému chyboval, následkom čoho prostriedky havarijného riadenia sa spúšťajú v obdobiach, keď to reálne nie je potrebné;
-
alebo tvorca systému sa nepomýlil, а prostriedky havarijného riadenia sa spúšťajú preto, lebo chyboval užívateľ systému, ktorý objektívne chybný (z pohľadu tvorcu systému) režim jeho fungovania považuje za normálne riadenie.
V druhom prípade je možná situácia, kedy užívateľ systému (Q — v termínoch dianetiky
a scientológie, ak skúmame situáciu vo vzťahu k osobnej psychickej kultúre jedinca), neočakávane sa stretávajúc so spustením prostriedkov havarijného riadenia v nevhodných (z jeho uhla pohľadu) situáciach alebo s ich nepretržitým fungovaním, bude nástojiť na tom, že nie on pochybil v nastavení systému a jeho použití, ale tvorca systému, a bude sa snažiť o to, aby prostriedky havarijného riadenia vypol.
Čo je toho dopadom v technických systémoch, je známe zo skúsenosti katastrofy roku 1986 v Černobyľskej atómovej elektrárni, kde užívatelia systému počas nejakého experimentu jednoducho vypli systém automatického havarijného vypnutia reaktora. Ak vychádzame z toho, že Boh, Tvorca a Všedržiteľ, nepochybil pri stvorení Človeka rozumného a, predovšetkým, pri vytvorení systému informačného zabezpečenia jeho života a konania, tak L.R. Hubbard a jeho nasledovníci majú iný uhol pohľadu: pochybil Stvoriteľ, je potrebné prijímať opatrenia na ochranu seba samého pred Jeho chybami. L.R. Hubbard píše:
«… engramm je negatívna veličina na danej etape rozvoja človeka. Keď človek bol bližšie k svojim bratom-zvieratám, ktoré všetky bez výnimly majú reaktívny rozum presne takého istého typu, оn, zrejme, mohol úspešne využiť engrammovú informáciu. Avšak jazyk a zmenivšie sa podmienky existencie človeka zmenili engramm v zjavné nebezpečenstvo. Neexistuje engramm, ktroý by prinášal hoc len maličký úžitok.
Reaktívny rozum je nám daný na to, aby zabezpečil prežívanie (t.j. správanie sa v kritických situáciach: — naše upresnenie pri citovaní). Оn sa doteraz tvári, že koná v tomto rámci. Avšak jeho divoké chyby vedú na opačnú stranu.» — „Dianetika“, str. 75. «Pozorovania na klíroch dokázali, že človek engrammy viac nepotrebuje. Človek je dnes schopný urobiť evolučný krok. Most cez roklinu je konečne postavený.» — „Dianetika“, str. 101.
Оdtiaľto aj vyplýva riešenie: engrammovú bázu je treba očistiť a prečerpať informáciu do štandartných bánk údajov, na základe ktorých pracuje analytický rozum (аnalyzér). Otázka o tom, či analyzér možno pracuje nie bezchybne, alebo pracuje bezchybne, ale na ciele, odporujúce Stvoriteľovi, následkom čoho engrammy potláčajúco vplývajú na schopnosť jedinca prežívať, ostala v dianetike podľa Hubbarda nepreskúmaná.
Popritom ani jedna osoba druhu Človek rozumný nemôže sebou zastúpiť, nahradiť celé ľudstvo, celú biosféru planéty. Inými slovami, to značí, že jedinca zahŕňajúce hierarchicky vyššie systémy jak sociálne, tak aj biosférické majú svoje imunitné systémy, ktorých elementy sú zavedené do každého hierarchicky nižšieho systému. V súlade s tým, ak z pohľadu normálneho fungovania imunitného systému biosféry jedinec nie je normálnym človekom, tak na neho bude vyvíjaný tlak, vplyvom ktorého on buď zhynie, alebo prijme a uskutoční úsilie k tomu, aby sám seba zmenil tak, aby ho imunitný systém biosféry podporoval a ochraňoval.
V súlade s tým všetko to, čo L.R. Hubbard nazval «divokými chybami» reaktívneho rozumu, prekážajúcimi «prežívaniu» jedinca, vôbec chybami nie sú preto, lebo jedným z prostriedkov imunitného systému biosféry, s pomocou ktorého sa ona oslobodzuje od útlaku života na Zemi človekupodobným nečlovekom, môžu byť aj engrammy, na základe ktorých koná reaktívny rozum každého jedinca.
L.R. Hubbard a jeho nasledovníci takéto možnosti jednoducho neskúmali, ale, vyjaviac fakt potlačenia existencie jedinca engrammovou informáciou, okamžite prijali za vec – úlohu ochrany jedinca od engrammov, jedinca bezpodmienečne nimi nazvaného človekom. Ako už skôr bolo poukázané, taký uhol pohľadu nie je možný ako jediný, čo nepredurčuje jeho jednoznačnú správnosť.
Po prvé – аnalytický rozum, reaktívny rozum, engrammová banka sú vlastné každému, nezávisle od usporiadania psychiky (zvieracej, biorobota, démona, človeka dôverujúceho Bohu), schopného sa meniť jak nezvratne počas života, tak aj mnohokrát spätne počas jedného dňa.
Po druhé – аnalyzér môže spracovávať informáciu na základe kaleidoskopického i mozaikového videnia sveta-svetonázoru.
Po tretie – mozaikový svetonázor môže byť «Ja-centrickým», na základe „očividne prirodzeného“ súboru prvotných rozlíšení a medzne zovšeobecňujúcich stotožnení, zredukovaných do štvorkomponentného „koktejlu“ matérie-ducha-priestoru-času, а môže byť koránickým, vyplývajúcim z uvedomenia si Rozlíšenia od Boha a ozmyslenia toku dvojkového kódu «tо» — «niе tо» na základe prvotných rozlíšení v trojjedinstve matérie-informácie-miery.
Ak sa Boh nemýli, a On sa nemýli, tak pri normálnom človečom usporiadaní psychiky a videní sveta-svetonázore, odrážajúcom objektívne prvotné rozlíšenia a medzne zovšeobecňujúce stotožnenia, engrammy, tvoriace informačnú bázu reaktívneho rozumu, nie sú schopné potlačiť činnosť analyzéra.1 Ako priznáva samotný L.R. Hubbard, «rozum je mechanizmus, ktorý sám seba ochraňuje.» — „Dianetika“, str. 467. No, žiaľ, L.R: Hubbard nedokázal prísť na prostriedky, s pomocou ktorých človek (Q — v terminológii dianetiky) ochraňuje seba a ochraňuje svoj rozum. A napriek vlastnému tvrdeniu toho, že «rozum je mechanizmus2, ktorý sám seba ochraňuje» („Dianetika, str. 195) píše nasledovné:
«Od samého počiatku výskumov Dianetiky v roku 1930 väčšina pacientov v nejakej miere verila tomu, že môžu pracovať so svojimi case-ami3 sebakontrolou. <…>
To sa nedá. To je priame vyhlásenie a vedecký fakt.<…>
Pri sebakontrole sa preklír pokúša napádať to, nad čím nikdy nezvíťazil jeho analyzér, aj keď jeho analytický rozum sa vo svojom vnútri nikdy nezaoberal ničím iným, než útokom na bank a robí to celý čas, pokiaľ funguje. Тen fakt, že analyzér preklíra sa vypína zakaždým, keď vstupuje do oblasti «podvedomia», je príčinou toho, že engrammy mohli prevziať riadenie a využiť ho ako bábku, keď boli restimulované – oni jednoducho vypínali analyzér.
Мnohí pacienti vynakladali mnoho námahy, aby postavili dianetiku na úroveň sebakontroly. No všetci utrpeli porážku, a v tomto momente sa má za to, že to je úplne a celkom nemožné.» — „Dianetika“, str. 440, 441.
«Pacient nevidí vlastné aberácie4. To je jedna z príčin, prečo je potrebný audítor.» — „Dianetika“, str. 205.
Tieto tvrdenia v tichosti, medzi riadkami, predpokladajú totožnosť dvoch rozdielnych konaní:
-
privedenie osobnej kultúry psychickej činnosti do objektívnej normy, predurčenej Zhora (t.j. v ôsmej dynamike, dynamike Najvyššej Podstaty, ak použijeme terminológiu scientológie);
-
proces klírovania, ako pomoc jedného človeka druhému v uvedomení si vlastnej engrammovej batožiny a v presunutí informácie z engrammovej banky reaktívneho rozumu do štandartných bánk, na základe ktorých funguje analytický rozum (аnalyzér).
Ako bolo poukázané skôr, to prvé - privedenie osobnej kultúry psychickej činnosti do
objektívnej normy, predurčenej Zhora – v súlade s koránickými názormi, sa v podstate odlišuje od klírovania, no ako je povedané v Koráne: «Niet prinútenia k relígii. Už je jasne odlíšená priama cesta od poblúdenia.» — súra 2:257 (256).
To značí, že dovedenie klírovania do úplného vyprázdnenia engrammovej banky jedinca nesmie byť jediným cieľom ani na jednej z etáp jeho života. Všeobecné klírovanie, alebo klírovanie vládnucej „elity“, spolupracovníkov špeciálnych a tajných služieb i druhých orgánov štátnej moci sa nesmie stať cieľom spoločenského rozvoja.
Na druhej strane, nakoľko vzájomne úprimná diskusia dvoch ľudí o nimi zakúšaných ťažkostiach a problémoch môže spôsobiť uvoľnenie engrammovej banky jedného z nich alebo oboch, tak klírovanie, v tvare, ako je opísané v knihe L.R. Hubbarda „Dianetika“5, tak nanajvýš len prenáša tento proces z úrovne osobných neformálnych návykov na úroveň teoreticky opísanej metódy pomoci vyriešenia psychicky podmienených problémov.
Preto zákaz procedúry klírovania v spoločnosti je nevhodný. V prevládajúcej väčšine prípadov je každý sám schopný toto riešiť, ak sa mu zdajú engrammové napadnutia psychiky nadkritické, následkom čoho musí sa utiecť k cielenému klírovaniu, či on dôveruje tejto procedúre scientologickej cirkvi, alebo sa rozhodne posúdiť podstatu tohto problému s tým človekom, ktorému on dôveruje, tak výnimkou z tohto všeobecného pravidla sú zločinci a psychopati, kde otázku o povinnom klírovaní každého z nich musí riešiť štátna moc v spoločnosti, v súlade s koncepciou spoločenského usporiadania. Pri tom treba brať do úvahy, že najlepším audítorom je Boh.
Samotná scientologická cirkev, nie ako štruktúra s nejakým štátnym rozpisom, ale ako množina konkrétnych ľudí, ktorí sa vo svojom živote stretli s dianetikou a scientológiou podľa L.R. Hubbarda a majú v podstate cieľ, sú povinní, оpierajúc sa o svoj «аnalyzér», ktorému už engrammy neprekážajú, vypracovať ozmyslený prístup k tomu, čo presahuje hranice dianetiky a scientológie podľa L.R. Hubbarda. To sa týka jak toho, čo sme objasnili v tejto práci z pozícií koránického fundamentalizmu, tak aj toho, čo je objektívne prítomné v živote našej civilizácie, no z rôznych príčin nevošlo do nášho vysvetlenia otázky o objektívnej psychickej norme pre jedincov, spoločenstvá a spôsoboch jej dosiahnutia.
Vnútorný prediktor ZSSR
27. júla – 23. novembra 1998
1No sú schopné neočákavane ovplyvniť jeho konanie. Aj keď analytický rozum to následne vyhodnotí, zanalyzuje, ako niečo nevhodné, tak nepremyslený čin, slovo už naspäť nevezmeš. Engrammy totižto sú programy správania, ktoré sa náhle automaticky spúšťajú, naraziac na situáciu, podnet – tzv. spúšťač, obchádzajúc vedomé úrovne analyzéra. Možno by bolo vhodné zamyslieť sa nad tvrdením autorov originálneho diela, že engrammy sú súčasťou každého usporiadania psychiky, a teda aj človečieho a preskúmať, rozanalyzovať to do hĺbky. Sú isto aj súčasťou človečieho usporiadania psychiky? Na druhej strane, umelé vyprázdnenie engrammovej banky nezaručuje automatické preusporiadanie psychiky do typu Človek. – dopl. prekl.
2Povieme to inak: rozum je proces, majúci určitú rezervu udržateľnosti v zmysle schopnosti obnovy svojej normálnej práce. Táto rezerva udržateľnosti môže byť vyčerpaná len v prípade zámerného informačného tlaku na jedinca, kaziaceho proces normálneho fungovania rozumu, a to len v tom prípade, ak jedinec nevynakladá žiadne úsilie na to, aby na určitý čas oslobodil rozum od utláčajúceho prúdu nezmyselnej, hlúpej informácie...
3«Case» z angličtiny «prípad», v danom kontexte — klinický prípad.
4Ako ktorý..., paušálne vzťahovať toto tvrdenie na každého jedinca je, ak nie očividnou lžou, tak prinajmenšom zastieraním si skutočnosti, že tomu tak nie je. Existuje predsa niečo také ako pocit hanby, či hlas svedomia. A to sú vnútorné výstražné kontrolky, upozorňujúce na aberácie psychiky, spôsobené aj engrammami. – pozn. prekl.
5Ak v scientologickej cirkvi okrem tejto procedúry klírovania sú ešte nejaké procedúry „intenzívneho klírovania“, vlastné jej ezoterizmu a hermetizmu, nepredurčenému pre všeobecné štúdium, tak o podstate každej z nich a jej vhodnosti pre spoločnosť sa musí hovoriť osobitne.
Informační báze KSB