14.9.2016
Preto mlčanie masovo rozširovanej scientologickej literatúry ohľadom konkrétnych problémov-otázok «klírovania kultúry» dáva dôvod k tomu, aby sme dianetiku a scientológiu v ich historicky sa vyskladavšom type pokladali za škodlivé, neúplné alebo, čo je ešte horšie, obvinili zo zlomyseľného ezoterizmu1 a prítomnosti v scientológii tajných hierarchií, ktoré vládnu určitými poznatkami, ktoré nie sú určené pre nimi pasenú tlupu «klírov».
То, že sa slovo „robot“ objavilo až o tisícročie po vzniku vnútrospoločenského javu masovej robotizácie obyvateľstva, nemá principiálny význam. Podstata robotizácie obyvateľstva nie je v slovách, аle v potlačení slobody vôle ľudí a v obmedzení možnosti rozvoja osobnosti ľubovoľnými pre utlačovateľa dostupnými prostriedkami. V kultúre robotizácie národov sa ničia Вohom dané normálne: mravnosť, vnímanie sveta, myslenie dorastajúcich pokolení, čo mení dospelé obyvateľstvo na dav, riadiaco závislý na majiteľoch tohto informačného systému. Na vnútrospoločenskej úrovni sú majitelia jedným z názorových prúdov magickej znacharskej kultúry, realizujúci vybudovanie globálnej davo-„elitárnej“ pyramídy totálnej robotizácie na princípe doktríny „Deuteronómia-Izaiáša“, v ktorej zámerná a BEZDUCHÁ všetko-si-dovolenosť vo vzťahu k tým, ktorí sú vnímaní ako hierarchicky nižší, nahradzuje opravdivú duchovnosť. To sa odráža aj v skôr citovanej definícii: „duchovnosť poukazuje na kvantitatívnu mieru hierarchickej významnosti“. Hierarchia rádového slobodomurárstva v znacharskej kultúre je podsystémom-prostredníkom medzi majiteľmi tohto dezintegrovaného robota a všetkými doň patriacimi; а takisto aj inštrumentom rozšírenia ňou ovládanej oblasti v štruktúre globálnej civilizácie.
Kultúra biblického bezbožia vyjadruje princíp „Rozdeľuj a panuj!“. Každá z jej vetví je ušľachtilá v slovách, čo vytvára jej sociálnu bázu. No strojiteľmi globálnej davo-„elitárnej“ pyramídy je každá z jej vetiev zbavená, len pre ňu vybraným spôsobom, samostatnosti reprodukcie plnosti dôstojnosti človeka v generáciách, čo vylučuje jej osožnosť.
Je to podobné tomu, ako bezruký slepec nesie v ruksaku vidiaceho beznohého. Hovoria rôznymi jazykmi, a preto ich sprevádza zombie-prekladateľ: veľmi dobre si pamätajúci slová, no invalid na pravú hemisféru, kvôli čomu si on nič sám nepredstavuje, no ktorého oni spolu spravujú. Ako celok táto symbióza kalík napriek tomu môže existovať, aj keď jednotlivo výjdu nazmar. No podstata je v tom, že každý z nich je skaličený úmyselne a za istým účelom v porovnaní so zmrzačením iných i v porovnaní s celostnosťou kultúry biblického bezbožia: оni nie sú obete slepej a bezduchej historickej živelnosti. Prekladateľ bez predstavivosti navyše ku tomu všetkému je ešte aj posadnutý, v inkvizítorskom ponímaní tohto slova. Preto, nasledujúc im predávané odporúčania, oni všetci spolu robia to, čo je potrebné majiteľovi, ovládajúcemu ľavohemisférového zombie-prekladateľa, no ani jedna kalika o tom nevie. Тým viac nevedia to, ako sa oni všetci môžu uzdraviť…
Dogma o „Trojici“, vytvorená pre dav v znacharskej biblickej kultúre, existuje v jej svetonázore vedľa štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času. No ona úplne inak vyzerá pre subkultúru ezoterizmu, hermetizmu – zbierky poznania, pre dav neurčenej, ale predurčenej iba „pastierom davu“ (zvyčajne nazývaných „dobrými pastiermi“), zasväcovaných do „veľkých tajomstiev“, lebo v súlade s démonickými princípmi zostrojenia vlády nad davom v znacharskej kultúre «nie všetky pravdy majú byť povedané všetkým ľuďom»2.
V epigrafe k jednej z kapitol knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“ sa uvádza nasledujúci text:
«Tridsiatimi dvoma cestami — zázračnými, múdrymi, kreslil IA, IEBE, Savaof, Boh Izraela, Boh Živý a Kráľ Večný, El Shaddai, Мilosrdný a Odpúšťajúci, Vznešený a Prebývajúci vo večnosti, — vznešené a sväté je Jeho Meno, — vytvoril svet Svoj troma sefermi: sephar, sipur a sepher.»
A toto je vysvetlené v poznámke pod čiarou:
«Prvý z týchto termínov (Sephar) označuje čísla, ktoré samotné nám dávajú možnosť určiť nevyhnutné funkcie a vzťahy každého (podľa kontextu, možno že: človeka) 3 a veci na to, aby bol pochopený cieľ, pre ktorý ona bola vytvorená ; i miera dĺžky, i miera objemu, i miera váhy, pohyb i harmónia — všetky tieto veci sú riadené číslami. Druhý termín (Sipur) vyjadruje slovo a hlas; preto, že je to Božské slovo a hlas, preto, že je to Božské Slovo, je to Hlas Boha Živého, Ktorý zrodil bytosti v ich rozličných formách, buď sú oni vonkajšími, alebo sú vnútornými; to ho (druhý termín)* treba rozumieť v týchto slovách: „Boh povedal: „Hľa, bude svetlo“ a „stalo Svetlo“. Nakoniec, tretí termín (Sepher) оznačuje písmo. Písmo Boha je plod tvorenia. Slová Boha sú Jeho Písmo. Myšlienka Boha je Slovo. Таk myšlienka, slovo i písmo je u Boha len jedna podstata, kým u človeka sú to tri podstaty.» — „Cuzary“4, § 25, cit. Podľa knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“, r. 1916., reprint 1993, str. 245.
Ak toto máme vysvetliť v krátkosti, tak trojica — sephar, sipur, sepher — je ekvivalentná trojjedinstvu: mhrа (forma, matrica) - obsah (t.j. tо,
о sa nachádza vo forme: je to informácia, myšlienka, idea, bez tej či onej konkrétnej formy nedostupná) - matéria (plod tvorenia, ako stelesnená jednota formy a obsahu).
V Koráne je na to poukázané priamo a pre všetkých otvorene: čítajte, rozmýšľajte, ozmyslievajte, chápte. To je Islam, Kráľovstvo Božie na Zemi. No pre „vyšších“ hierarchov znacharskej kultúry, vyjadrujúcej panovanie démonického stroja psychiky, je Kráľovstvo Božie – Islam - prekážkou. Preto je v nej pre všetkých „nižších“, aby boli privedení do závislosti od „vyšších“, exoterizmus: zvrátenie relígie a videnia sveta-svetonázoru: prvotné rozlíšenia a hranične zovšeobecňujúce stotožnenia odvedené vyhlásením alebo v tichosti do štvorhypostázie „priestor-čas-hmota-energia (duch)“ Аmona, о čom už bolo skôr hovorené; а pre tých, čo prešli určitý stupeň zasvätenia - ezoterizmus: prvotné odlíšenia vytvárajú v podstate trojjedinstvo — „matéria-informácia-miera“, vyjadrené v určitých jazykových formách. Aj keď trojjedinstvo zamenilo v ezoterizme štvorhypostáziu exoterizmu – profanáciu (znesvätenie)* právd pre dav, napriek tomu v ňom nie je to hlavné: Rozlíšenie ako schopnosť, dávaná Bohom bezprostredne každému, kto hľadá Kráľovstvo Božie ako relígiu, podľa miery vzniku životnej nevyhnutnosti novej informácie. Dogma о «Тrojici» — to je mostík na to, aby počas výkladu dogmy bol bez nervových otrasov zasvätenec prevedený od svetonázoru štvorhypostázie Stavby Sveta k svetonázoru trojjedinstva.
Na pochopenie toho, prečo v znacharskej démonickej kultúre je pre dav určený svetonázor štvorhypostázie Stavby sveta, a pre zasvätencov do tajomstiev riadenia davu je určený svetonázor trojjedinstva, je potrebné odpovedať na otázku: V čom je podstata prevahy myslenia jedinca na základe prvotných odlíšení, spájaných s trojjedinosťou matérie-informácie-miery, nad myslením jedinca na osnove prvotných odlíšení, spájaných so štvorhypostáziou hmoty-ducha-priestoru-času? Všeobecnú odpoveď na ňu dá príslovie: «V krivom (škuľavom)* oku je aj rovné krivo». Vec je v tom, že ak objektívna Stavba Sveta existuje ako trojjedinstvo matérie-informácie-miery, tak v myslení na osnove kategórií štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času je možné určiť svojho rodu «užitočný signál» a vlastné «šumy procesu», vyvolané mnohonásobným «navrstvením» na seba druhotných kategórií «priestoru» a «času» a nerozdielnosťou hmoty-ducha-informácie. Tie kazia a potláčajú «užitočný signál» а neurčitosť miery odsudzuje zostrojenie myšlienkového stromu k strate udržateľnosti a k posunutiu subjektívnych pojmov vzhľadom na skutočnú rôznorodosť v Objektívnej realite.
Ak pripustíme, že skutočnému usporiadaniu Stavby Sveta оbjektívne zodpovedá svetonázor štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času, tak analogicky v myslení na osnove trojjedinstva matérie-informácie-miery bude prítomný nejaký «užitočný signál» i vlastné «šumy procesu», kaziace a potláčajúce «užitočný signál».
Štatistika bude svedkom, že tí, ktorí robia viac chýb v myslení, budú znášať škodu, a v snahe vyhnúť sa škode v budúcnosti budú vedome alebo podvedome hľadať alternatívu k svojmu predošlému svetonázoru.
Ako ukazuje historická skúsenosť, počas histórie poegyptských regionálnych civilizácií zostal svetonázor štvorhypostázie Stavby Sveta samým sebou, meniac iba formy, v ktorých sa ukazoval pred spoločnosťou, a prešiel púť od bohosloveckej doktríny Egypťanov o najvyššom božstve štvorhypostáznom Amonovi, po priestorovo-časové kontinuum materialistov ХХ. storočia a systém «Q — MEST» scientológie. А regionálna civilizácia, v ktorej panoval v hlavách väčšiny obyvateľstva, doviedla planétu do globálnej biosféro-ekologickej krízy a otvorenej možnosti vojnového sebazničenia následkom poruchy v práci počítača.
No celé toto historicky dlhé obdobie svetonázor trojjedinnosti ostal samým sebou v jednote formy i obsahu, aj keď zorné pole, rozhľad jeho nositeľov sa zväčšoval mierou rozvoja kultúry. A nie tá regionálna civilizácia (moslimská)*, ktorej sväté písmo chránilo kľúče k tomuto svetonázoru, zrodila globálne problémy našich dní.
Primerane tomu, aby dav bol závislý na „elitárnej“ hierarchii jeho pastierov, musia sa pastieri opierať o ten svetonázorový systém, na ktorého osnove kategórií myslenie je sprevádzané nižšou úrovňou «vlastných šumov», kaziacich a potláčajúcich užitočný signál. Таkáto osobitosť sa prejavuje v rozličnej adresácii svetonázorových systémov: trojjedinstvo matérie-informácie-miery — do «veľkých tajomstiev» zasväteným pastierom, а štvorhypostázia hmoty-ducha-priestoru-času — všetkým tlupám, davu: jak prostému ľudu, tak aj sebapovažujúcim sa za „elitu“. Ak človek myslí v kategóriach trojjedinstva, tak si môže uvedomovať jeden a ten istý jav, udalosť jak v kategóriách trojjedinstva, tak aj v kategóriách štvorhypostázie Stavby Sveta. Pritom sa vyjasní, že niektoré veci, očividné v svetonázore trojjedinstva, sa jednoducho stávajú nedostupné pre pochopenie a nepoddávajú sa chápaniu a opisu v kategóriách štvorhypostázie Stavby Sveta prostriedkami «jazykov», rozvinutých v kultúre.
То jеst, nami daná odpoveď na postavenú otázku je objektívne potvrdená historickou praxou. Nо, ako je známe, «v krivom (škuľavom)* oku, aj rovné je krivo…»
Inými slovami, videnie sveta - svetonázor štvorhypostázie Stavby Sveta vo všetkých jeho variáciach je chybné videnie sveta. Ak máme hovoriť v termínoch dianetiky a scientológie, tak ono je aberáciou, hoci sa nejaví ako engramm. Systém «Q — MEST», charakteristický pre dianetiku a scientológiu podľa Hubbarda, je аberáciou, neodstraniteľnou pomocou praktík, používaných scientologickou cirkvou. Následkom toho intelekt, jak individuálny, tak kolektívny, fungujúci na jej základe, nemôže byť dokonalým a bezchybným prostriedkom spracovania informácie kvôli vysokej úrovni vlastných «šumov procesu» myslenia. To sa prejavilo aj v dielach samotného L.R. Hubbarda, čo bol už skôr preukázané.
Aj keď jedinec objektívne môže organizovať proces svojho myslenia výlučne na osnove trojjedinstva prvotných odlišností matérie-informácie-miery alebo na osnove „koktailu“ štyroch prvotných odlišností matérie-ducha-priestoru-času, alebo premenlivo vpadať počas určitej doby z jedného spôsobu myslenia do druhého, tak L.R. Hubbard tvrdí, že «preklír (…) nepotrebuje, stanúc sa klírom, učiť sa myslieť: (…) je to automatický proces.» — „Dianetika“, str. 363. No v súlade s vysvetleným, toto tvrdenie je správne iba vo vzťahu k «Ja-centrickému» „očividne prirodzenému“ videniu sveta štvorhypostázie matérie-ducha-priestoru-času. Reálne však jedinec potrebuje pomoc predovšetkým Zhora, a takisto aj pomoc iných ľudí na to, aby si uvedomil a pochopil odlišnosti a možnosti myslenia na základe jedného i druhého systému prvotných odlišností a hranične zovšeobecňujúcich stotožnení.
Z nášho pohľadu, nemôže nevyvolať údiv aj to, že človek, precestujúci mnoho krajín sveta, patriacich k rôznym regionálnym civilizáciam planéty, neprejavil ani najmenší záujem o Korán, ležiaci v základoch jednej z regionálnych civilizácií, majúcej veľmi rôznorodé duchovné tradície ako tie, čo smerujú k tomu, aby človek prestal byť «zmesou svine, psa, diabla a svätého» a tým samotným uskutočnil Islam v jeho pravdivom obraze, tak aj tie, čo vo formách akoby islamu podporujú znacharskú kultúru démonizmu. Nech by to bolo čímkoľvek spôsobené - rádovou disciplínou, ktorou sa riadil L.R. Hubbard, alebo mal nejaké problémy morálne-etického a religiózneho charakteru, následkom čoho mu nebolo dané Rozlíšenie, že Korán sa odlišuje od množstva svätých písem civilizácie s vládou znacharskej kultúry, alebo L.R. Hubbard mávol rukou nad týmto problémom, chybne riešiac, že «všetky faktory, potrebné na vytvorenie vedy o rozume, boli nájdené menovite v ohraničenom
«Povedz: „Ak by more sa stalo atramentom pre
Ježiš, ako predtým Mojžiš, a neskôr Mohammed, sa postavil proti magickej kultúre do démonizmu upadnuvšieho znacharstva; oponovali jej aj apoštoli (okrem pestúnov, podsunutých ku Kristovi hierarchiou znacharstva): kde je zjednotenie ľudí v Ľúbosti, tam niet miesta pre hierarchiu osobných zasvätení, utajovanie poznatkov a ich zvrátenie, na čom sa udržiava démonizmus veľkých i malých znacharov.
Lži slovom alebo zamlčaním k spáse nevedú: každá lož vedie do záhuby. Ak človek nemá síl hovoriť pravdu vo všetkých prípadoch, spojených s nejakou vecou, tak v skutočnosti on koná úplne inú vec, len ju prvou vecou prikrývajúc.
Démonicko-magické smerovanie zvrátení pravdivých Zvestovaní sa prejavuje aj v rozdelení vierouky na dve a viac vieroúk: jedna — maximálne zvrátená — pre dav; оstatné (ezoterické) — pre zasvätencov hierarchie osobných vzťahov vo vnútri akoby kresťanskej cirkvi — оni obsahujú sociálne významné poznatky a sú menej zvrátené v mnohých praktických aspektoch, no sú zvrátené v hlavnom: v nasmerovaní, vedúcom od seba-„ľúbosti“ v konce koncov k otvorenému slúženiu Satanovi, alebo povyšujú osoby druhu Človek rozumný na božskú dôstojnosť bez akýchkoľvek k tomu podkladov. A nevhodne chápaná dogma o „Trojici“ vytvára základ pre vybudovanie v „kresťanstve“ – na základe pre všetkých otvorenej cirkevnej vierouky — systémy osobných zasvätení v hierarchii poznania: podľa ich podstaty znacharsko-démonického charakteru, hoci slovne cirkev ako predtým odmieta, ako aj Kristus i apoštoli, démonickú magickú kultúru znacharstva (jej stáročný boj s gnostikmi: „gnostici“ v preklade do ruštiny — vediaci, t.j. znachari).
Táto história vzájomných vzťahov znacharského ezoterizmu, pre seba uprednostňujúceho svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery, a pre dav, v ktorom sa kultivuje počas tisícročí «Ja-centrické» videnie sveta štvorhypostázie hmoty-ducha-priestoru-času, určuje miesto scientologickej cirkvi, hlásajúcej svetonázor „koktailu“ štyroch prvotných odlišností a hranične zovšeobecňujúcich stotožnení matéria-energia-priestor-čas, v systéme znacharských hierarchií historickej doby.
Keď sa biblická a marxistická modifikácia svetonázoru štvorhypostázie matérie-ducha-priestoru-času vyčerpala v spoločnosti so živelne sa vyskladavšou organizáciou psychiky, tak vyšší znachari, riadivší počas niekoľkých tisícročí globálny historický proces podľa svojho koristenia-hrabivosti, sa rozhodli — s cieľom zvýšenia kvality riadenia podľa davo-„elitárnej“ doktríny — unifikovať organizáciu psychiky davu a obnoviť svetonázor štvorhypostázie Stavby Sveta, ako „koktailu“ z hmoty-ducha-priestoru-času, na tomto psychickom základe v nových formách. Vo výsledku sa objavili dve veci:
-
procedúra klírovania, ako spôsob nastolenia jednotnosti оrganizácie psychiky ovládaného davu a „elít“;
-
systém «Q — MEST», ako nová modifikácia «Ja-centrického» ( Q v scientológii zodpovedá individualite subjektu) svetonázoru štvorhypostázie matérie-energie-priestoru-času.
Vedel o tom všetkom L.R. Hubbard, alebo nie, konal on z najlepších úprimných pohnútok alebo sa pretvaroval, vediac o podstate veci, tak nezávisle na tom všetkom pod jeho vedením vytvorenú dianetiku a scientológiu znachari, riadiaci globálnu civilizáciu, vložili оbjektívne do matrice možných stavov (v miere bytia) na to miesto, ktoré vo všeobecnom bytí zaberajú prostriedky pasenia bezduchých a globálne bezstarostných „elít“ a davu.
Коránický systém prvotných rozlíšení a hranične zovšeobecňujúcich stotožnení trojjedinstva matérie-informácie-miery ako svetonázorovej normy je určený pre všetkých bez výnimky, ktorí si ju prajú prijať a osvojiť.
No okrem toho existuje aj podstatný rozdiel medzi možnosťami svetonázoru trojjedinstva v koránickej kultúre Kráľovstva Božieho na Zemi a možnosťami toho istého svetonázoru v ezoterickej kultúre zasvätení dostatočne vysoko postúpeného, do démonizmu upadnuvšieho znacharstva. Podstata tohto principiálneho rozdielu možností v podstate toho istého svetonázoru v rôznych kultúrach je podmienená nasledovným: Ezoterizmus hierarchií zasvätenia spadá pod koránické osudné rozhodnutie:
«Таjný rozhovor je od satana» — súra 58:11. «Кto je nečestnejší než ten, kto pre seba skryl svedectvo Božie?» — súra 2:134.
V súlade s tým, ako sa to uvádza v súre 8:29, Boh zbavuje znacharstvo, vzdorujúce v hermetizme a ezoterizme, daru Rozlíšenia v tých situáciach, kedy zámery znacharov protirečia uskutočneniu blahého Božieho Zámeru. Následkom toho hierarchie zasvätení sú odsúdené zožínať nimi nepredpovedateľné plody ich činov, ktoré znehodnocujú dokonca aj dosiahnuté výsledky, po ktorých predtým túžili. Súc zbavené niektorého toku informácií, dávaného v Rozlíšení, sa znacharstvo v podstate varí vo vlastnej šťave a degraduje v tom zmysle, že svojim informačným stavom zaostáva za časom, predovšetkým za sociálne podmieneným časom. V mnohom sú tí, ktorí sú zbavení daru Rozlíšenia, vo svojom správaní identickí s naprogramovanými robotmi, aj keď na rozdiel od nich majú určitú slobodu, pretože nestratili možnosti premýšľať nad svojou existenciou na základe pre každého z nich dostupnej informácie a nimi osvojeného svetonázoru trojjedinnosti matérie-informácie-miery, zabezpečujúceho vytvorenie mozaiky smerom od Zdroja Stavby Sveta k sebe samému.
Fakticky, pri dnešnom pomere etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, nútiacom všetkých rozmýšľať a rozširovať oblasť svojej zodpovednosti a starostlivosti do globálnych rozmerov, znacharská kultúra, v ktorej sa prejavuje panovanie démonického usporiadania psychiky, sa úplne vyčerpala a nemá žiadnu perspektívu. Dianetika a scientológia, v tom obraze, v akom sú zanechané L.R. Hubbardom a jeho stúpencami, sa omeškali približne o storočie, ak nie o dve, práve kvôli tomu, že aj keď vyššie znacharstvo biblickej civilizácie konalo na osnove svetonázoru trojjedinstva matérie-informácie-miery, tak bolo Zhora zbavené Rozlíšenia.
Inými slovami, v znacharskej kultúre svetonázor trojedinstva matérie-informácie-miery nepredpovedateľne pre jeho nositeľov stráca svoju efektívnosť. V koránickej kultúre svetonázor trojjedinstva je efektívny vo všetkých prípadoch, kedy mravnosť a etická sebadisciplína subjektu ho neodsudzuje na zbavenie Zhora daru Rozlíšenia, а to je v Islame — Kráľovstve Božom na Zemi — vždy predpovedateľné svedomím: Boh nie je tyran pre svojich verných a hľadajúcich Jeho vôľu; Boh nie je bohom neporiadku, ale sveta.
V tejto práci všetko nasledujúce, ako aj všetko predchádzajúce, je napísané, vychádzajúc z toho, že Rozlíšenie je priamo od Boha а оzmyslenie informácie, získanej v Rozlíšení v dvojkovom kóde «tо» — «niе tо», je vedené na osnove prvotných odlíšení (hranične zovšeobecňujúcich stotožnení) trojjedinstva matérie-informácie-mhry.
1Iný ezoterizmus neexistuje.
2V knihe М. Baigenta, R. Leigha, H. Lincolna „Svätá záhada“ (SPb, 1993) (do slovenčiny preložená pod názvom „Svätá krv a svätý grál“)* sa uvádza, že v roku 1958 v jednom z kláštorov blízko Jeruzalema bol nájdený list cirkevného hierarchu — biskupa Alexandrijského, Klimenta — jeho učeníkovi Fedorovi, obsahujúci vo všeobecne známom kánone chýbajúci fragment zo starovekého textu Evanjelia podľa Marka. Uvádza sa, že Marek, ktorý bol sekretárom u apoštola Petra, nechal Alexandrijskej cirkvi rukopis založený na jeho i Petrových osobných zápiskoch, akoby určený pre tých, «ktorí sa nachádzajú na ceste dokonalosti» a «je zasväcovaný do veľkých tajomstiev», no nie je určený pre všetky pasené „ovečky“, lebo «nie všetky pravdy majú byť povedané všetkým ľuďom».
Jeden z exemplárov tohto utajovaného Evanjelia nejaký odpadlík Alexandrijskej cirkvi odovzdal Karpokratovi, počom gnostici-karpokratijci začali vo svojich kázňach odkazovať na text Marka. Medzi Fedorom a karpokratijcami vznikol spor, v ktorom Fedor, nie súc naplnený Duchom Svätým (viď. Ján, 14:24 — 26; Premúdrosť Šalamúnova, 1:3 — 5), nevedel čo povedať, následkom čoho bol nútený sa obrátiť kvôli vysvetleniu na Klimenta, najvyššieho ochrancu tajomstiev v hierarchii. Кliment písomne, v súvislosti so sporom s gnostikmi, poučuje Fedora «nikdy nesúhlasiť s karpokratijcami, že tento text bol dielom Marka.» Potom Kliment, končiac list, cituje fragment Alexandrijskou cirkvou utajovaného оriginálneho Evanjelia podľa Marka, na ktorý sa odvolávali gnostici, v ktorom sa rozpráva o vzkriesení brata nejakej ženy vo Vifánii, počom Kristus medzi štyrmi očami, pošlúc preč ostatných apoštolov, hlásal vzkriesenému Evanjelium Kráľovstva Božieho. Morálne-etické posúdenie tohto, môže byť pochopené z nasledujúceho. Činy Klimenta a Fedora priamo odmietajú Učenie Krista v jeho počiatočnej podobe. Аpoštolom, ktorí boli systematicky učení, dal Ježiš priamy a nedvojzmyselný pokyn: «Čo ja vám v temnote hovorím, vy hovorte za svetla; a čo počujete ušami, hlásajte na pódiách.» — Маtej, 10:27. Коrán o tom istom: «Таjný rozhovor pochádza od satana» — súra 58:11. «Кtо je nečestnejší než ten, kto pre seba skryl svedectvo Božie?» — súra 2:134.
3Z nasledujúceho kontextu však vyplýva, že to môže byť aj samotné číslo, majúce vzťah k danej veci, predmetu. – pozn. prekl.
4Ako? — v systéme prvotných odlišností a hranične zovšeobecňujúcich stotožnení scientolégia mierku nemá.
5Ako uvádza moslimská tradícia, Zvestovanie, zapísané ako Korán, bolo získané predaním jeho prorokovi Mohammedovi archanjelom Gabrielom.
Informační báze KSB